Alexandra Libová ´bonzuje´ na otca, hokejového internacionála Igora Libu

Mama nie je nadšená, že vyráža s kamarátmi

Patria medzi známe tváre politiky, kultúry či športu. Košičania, ktorých občas stretávame na ulici, no častejšie ich vídame či počujeme v médiách. Vieme, ako vystupujú na verejnosti, no iba hádame, akí sú v súkromí. V jeho odhaľovaní nám pomôžu ich deti. Dnes na otca, hokejového internacionála Igora Libu ´bonzuje´ dcéra Alexandra

Hoci už hokej aktívne nehrá aj mladšej generácii je meno Igora Libu dobre známe. Dlhoročný kapitán košického mužstva, ktorý svoj tím priviedol k dvom federálnym a jednému slovenskému titulu predal športovú štafetu aj svojim ratolestiam. Syn Richard hrá hokej za košickú juniorku, dcéra Alexandra sa dobre orientuje pod basketbalovými košmi košickej Viktorii, s ktorou získala nedávno ďalší majstrovský titul.

"Otec ma však nikdy nenútil športovať. Už ako druháčka som sa sama prihlásila na basketbal, keď prišiel tréner na školu hľadať záujemcov. No oco bol rád, že som sa na čosi dala, keď už ten hokej hrať nemôžem," rozhovorila sa štrnásťročná Saša. Hoci jej ´tato´ nie je od fachu, predsa si po zhliadnutí zápasu svojej dcéry pripomienky neodpustí, "To by nebol on keby prišiel na náš zápas a nepovedal čo si myslí. Ale niekedy ma aj pochváli," uvedomuje si, že doma má hokejového odborníka, no ten už čosi pochytil aj z podkošového sveta. "Aj tréner verí, že mám danosti po otcovi, neraz mi to už povedal. No on bol vždy húževnatý a ja som niekedy lenivá."

Ako asi každý chlap, aj Igor sa aspoň občas vyvalí na gauč pre televíziu. No vie relaxovať aj iným spôsobom. "Keď je sezóna občas chodí na huby. Je celkom zručný, vyzná sa v autách, aj ich opravoval. Povedala by som, že je domáci kutil. Vie to s pílkou i kladivom bez toho, aby si privodil zranenie," smeje sa "bonzáčka" a dodáva: "Ešte v čase, keď sme mali chatu, robil na nej všeličo celkom sám. Aj krásny altánok postavil."

Kto len trochu Libu pozná vie, že čapovaná ´plzeň´, to je jeho. "Každú nedeľu vyráža posedieť si s kamarátmi. Už sa ani pýtať nemusíme, kam ide. Mama tým nie je nadšená, ale vie, že na to pivo pôjde tak, či tak," poodhaľuje Alexandra čosi z rodinnej kuchyne.

Športovec by mal byť zásadový, v istých veciach jednoducho nepopustiť. "Ak nejde o nič vážne, tak sa dá obmäkčiť. No niekedy povie: tak to bude a to mi je hneď jasné, že nemá zmysel vyjednávať, že to skrátka musí platiť."

Domácnosť vedie mama, no to neznamená, že hlava rodiny aspoň sporadicky nepriloží ruku k dielu. "Povysáva, umyje riad, ale niekedy až po tom, keď ho mama naženie. Na nákupy chodí sám. Vie, že s mamou by to trvalo dlhšie," smeje sa slečna Libová. Priznáva, že niekedy je to výhoda mať takéto priezvisko, ale na druhej strane to aj zaväzuje, lebo otec by iste chcel mať doma úspešných športovcov.

Kým sa tak stane, u Libovcov budú na stole ešte neraz halušky s kapustou. "Tie robí lepšie ako mama. Fakt, na to je oco špecialista. A dokáže navariť aj iné jedlá," ukončila krátku charakteristiku svojho otca talentovaná basketbalistka.

Tomáš TÓTH

Autor: Mačka, imunita

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári