ktorého jednými z hlavných aktérov sú práve nezbední školáci. Žiaľ pre jedného z nich sa istý druh zábavy, dovtedy považovaný za hrdinstvo, stal osudným. Bol jednoduchým príkladom príslovia, že dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, až sa ucho utrhne.
Pišta-báči žil na konci dediny v polorozpadnutom dome. Odkedy mu zomrela manželka, išlo to s ním dolu vodou. Postupne sa z neho stal čudák, ktorý neznášal ľudí a žil iba pre seba. No nie celkom. Hoci ľudí okolo seba nezniesol, mačky áno. Tých sa mu po dvore tmolilo vari tridsať. Čiernych, bielych, hnedých i strakatých. Nikto ich nikdy nerátal, ani on. Prichádzali a odchádzali, kedy sa im zachcelo.
Ľudia si už na starcovu zachmúrenú tvár zvykli. Keď ťarbavým krokom, opierajúc sa o palicu, vošiel raz za týždeň do obchodu, nikomu nevadilo, že sa nepostavil do radu, ale zásadne predbiehal. Boli radi, že tie dva pecne chleba, päť litrov mlieka a fľašu borovičky kúpil čím skôr. Odpudzujúci zápach, ktorý sa okolo neho šíril, totiž nebol príjemný nikomu.
Okrem poštárky, ktorá mu nosievala dôchodok, k dedovi nik nechodil. Iba od nej dedinčania vedeli, ako žije. Jeho dom bol vraj jeden veľký chliev. Všade špina, zem samé mačacie výkaly a namiesto postele - zapáchajúce a rozpadávajúce sa matrace. Poštárka sa dušovala, že báči tie mačky pojedá, pretože na dvore videla pár pohodených kožiek.
O čo viac bol starec odpudzujúci pre dospelých, o to viac priťahoval zvedavé deti. Najmä šarvancov, ktorí s detskou krutosťou vychutnávali, keď mu mohli ubližovať. Vždy čosi vymysleli, len aby ho vyprovokovali. A potom s rozkošou počúvali jeho pestrú paletu oplzlých slov. Pišta-báčiho najviac hnevalo, keď detváky trafili niektorú z jeho mačiek. Vtedy za nimi vybehol a vykrikoval, čo mu slina na jazyk priniesla. Chlapci ho stále provokovali. Najmä ryšavý nezbedník, ktorý mu strpčoval život vzduchovkou. To on mu rozstrieľal všetky okná, takže ich má zadebnené iba preglejkami. Jednej mačke dokonca vystrelil oko. Čo by bol dal Pišta-báči za to, aby sa mu ten fagan dostal do rúk. Ej veru, poriadne by ho vyfliaskal po tej drzej pehavej tvári.
V to nedeľné popoludnie sedel starec na verande a pozoroval svoje mačky. Vtom zaznel výstrel a jedna z miciek zaskučala. Dedo sa otočil a zazrel na plote známu pehavú tvár, vyškierajúcu sa od ucha k uchu. A vedľa nej ešte jednu. Ryšavec víťazoslávne zamával vzduchovkou a zaujúkal.
"Bola to dobrá trefa," opísal incident 12-ročný Tomáš. "Dano bol z našej partie najlepší. Vedel trafiť mincu na desať krokov. Keď strelil tú mačku, starý začal kliať a rozbehol sa za nami. My sme zoskočili z múrika a tiež začali utekať. Keď sme urobili pár krokov, ja som sa pootočil a vtedy som si všimol, že ten starý stojí a drží sa za srdce." Chalapci zastali a čakali, čo sa bude diať.
"Ako tak stál, odrazu sa zapotácal a zvalil na zem," pokračoval Tomáš. "Vtedy Dano povedal, že sa naň ide pozrieť. Odhováral som ho, ale nepočúval ma. Vraj čo keď nás vraj niekto videl, ako sme strieľali po jeho mačkách a keď náhodou umrie, dajú to za vinu nám." Daniel podal flintu Tomášovi a pomaly postupoval dopredu. Pootvoril bránku, urobil pár krokov a keď bol nad Pišta-báčim, skúmavo sa nad ním zohol.
"Vtedy ten starý akoby precitol a chytil Dana niekde pod krk," blížil sa Tomáš k vyvrcholeniu. "Veľmi som sa zľakol. Dano kričal a ten starý ho mlátil nejakým kameňom. Bol som úplne tvrdý. Ani pohnúť som sa nedokázal. Ten starý Dana stále mlátil a čosi pritom kričal. Myslím, že to boli nadávky. Bol ako šialený..."
Tomáš s nemým úžasom sledoval, ako Pišta-báči vlečie ochabnuté kamarátovo telo kamsi dozadu. Podišiel bližšie k plotu, aby lepšie videl. Báči nahol chlapcovo telo cez okraj studne a zhodil ho dnu. Tomáš vraj zreteľne počul, ako čľuplo do vody. Bol taký šokovaný, že nebyť starcovho výkriku, určite by sa nedokázal ešte poriadne dlho pohnúť. "Keď ma zbadal, začal hrozne nadávať a rozbehol sa ku mne. Vedel som, že je zle a utekal som preč."
Prebehnúť z konca dediny tri ulice ´do centra´ netrvalo Tomášovi viac ako minútu. Vbehol do krčmy a na celú miestnosť zreval, že Dany je v studni. Kým 12-ročného Daniela T. vytiahli, bolo po ňom. Pri pitve vyšlo najavo, že smrť spôsobilo utopenie. V okamihu, keď chlapec spadol do vody, bol podľa patológov v bezvedomí.
Prípad však v súdnej sieni neskončil. Pri vyšetrení duševného stavu 69-ročného Štefana E. vyšlo najavo, že trpí vážnou duševnou poruchou a teda nie je za svoje činy trestne zodpovedný. Domov sa už však nevrátil. Po skončení vyšetrovania mu bolo nariadené ústavné psychiatrické liečenie.
robo
Autor: Osvieži aj mätový čaj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
