Placka: Prečítali sme si na inetrenete
To, že práve cesta je základnou zložkou púte, ukazuje aj príklad Košíc ako sakrálneho miesta. Akonáhle pútnik dorazil ku chrámu, nemeškal ani chvíľu, vyspovedal sa, stal sa účastníkom mystéria premenenia, sám pristúpil ku stolu Pána, obišiel dookola oltár a domov odchádzal s osvedčením o vykonanej púti, vydaným správcom farnosti. V miestnom hospici sa spravidla nezdržal viac ako tri dni.
Putovanie naproti tomu trvalo celé týždne, ba aj mesiace a znamenalo kruté odriekanie. Putujúci zápasil práve tak s duševnými útrapami, ako aj s telesnou únavou: jeho nohy boli zraňované, svaly stuhnuté, hlásila sa smäd, hlad i chlad. Čelil mnohým nebezpečiam, pri prechode riek, hôr, ako aj na hradskej ceste, ohrozovali ho lupiči i choroby. A to všetko preto, aby dosiahol odpustenie svojich hriechov i uzdravenie tela.
K najviac prekvapujúcim zisteniam patrí skutočnosť, že putovanie do Košíc sa v stredovekej Európe mimoriadne cenilo z hľadiska duchovného rastu človeka existuje azda výrečnejšia indícia o tom, že práve toto mesto bolo jedným z prameňov duchovnosti európskej civilizácie? 1. marca 1402 udelil pápež Bonifác IX v prospech dostavby chrámu svätej Alžbety odpustky všetkým pútnikom, ktorí ho na sviatok Filipa a Jakuba (1. Mája) alebo tri dni na to so zbožným úmyslom navštívia, ako keby navštívili kostol svätého Marka v Benátkach, či Porciunkulu pri Assisi.
A to nie je náhoda. Dávnoveká história Košíc je totiž spojená s dejinami rádu svätého Jána Jeruzalemského, ktorý je najstarším rytierskym rádom na svete a tretím najstarším náboženským rádom v kresťanskom svete. Ako miniatúrny štát existuje aj v súčasnosti a predstavuje finále mimoriadnej epopeje rozohranej ešte na pozadí križiackych výprav v jeruzalemskom špitáli, kde si jeho zakladatelia vytýčili za svoj cieľ "starať sa o našich pánov chudobných a chorých". Ich sila kulminovala v druhej polovici 12. Storočia v súvislosti s pokračujúcim bojom vo Svätej zemi a so stratou Dávidovho mesta v roku 1187. Rytieri prežili svoju porážku pod hradbami Jeruzalema a neskôr sa usadili na ostrovoch Stredozemného mora, práve tak ako v roku 1216 dorazili do Košíc.
A tu sa dostávame ku vzrušujúcej záhade. Johaniti, práve tak ako aj templári boli strážcami mnohých tajomstiev a ich kláštor na okraji Košíc tvorí významnú epizódu v "tajných dejinách" východného Slovenska. Stali sa totiž nositeľmi tradície "vzácnej krvi pána Spasiteľa" (pretiosissimi sanguinis domini redemptoris) , uloženej v bohato zdobenom relikviári. Kláštor, pevnosť a súčasne i hospitál zasvätený Antonovi pustovníkovi vybudovali rytieri na severnom predmestí a o pokladoch, aké skrývali sa dozvedáme síce z kusých, ale pre naše pátranie zásadných dobových záznamov. Tak sa napríklad dozvedáme, ako "bratia hospitála sv. Jána Jeruzalemského" súdne vymáhali od mesta Košíc nielen "príjmy" (reditus), ale aj akési predmety (res aliae), odňaté hospitálu sv. Antona. V chrámovom poklade dómu svätej Alžbety sa zase objavujú relikvie prinesené zo Svätej zeme: zemina z Kalvárie, kusy dreva z oboch častí kríža "Spasiteľa celého sveta", relikvie svätých východnej cirkví, ako boli Mikuláš, Demeter a iní.
Najviac zaujímavou zmienkou je však údaj o relikviári s Kristovou krvou, uchovávanou v Košiciach, čo neznamená nič menej ako to, že sa jeden z najposvätnejších predmetov kresťanstva a večná téma rytierskych eposov, legendárny pohár s Kristovou krvou, svätý grál, mohol nachádzať práve na tomto mieste. Z tohto dôvodu sa stávajú zrejmými slová z buly pápeža Bonifáca IX. O atraktívnosti košických relikvií siahajúcej do dávnych čias (a longis retroactis temporibus) sprevádzanej takým ohlasom, že si posvätnú nádobu s krvou Vykupiteľa prichádzali uctiť dokonca aj "neveriaci" z Rusi a Valašska. Kult Kristovej krvi dodnes pripomínajú plastiky zdobiace portál chrámu sv. Alžbety, ako aj niekdajšieho kostola svätého Mikuláša, ale aj záznam o tom, ako v roku 1429 mesto získalo územie, nazvané podľa patróna chrámu Jasnov (villa Johannis, Janusfalva, Hansdorf). Košice, preslávené kultom svätej krvi, venovalo o rok nato svojej novozískanej banskej osade oltárny obraz s týmto motívom, podľa ktorého premenovali Janov na Svätú krv.
Dr. Miloš Jesenský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
