Stanislav Štepka je jeden z mála žijúcich slovenských autorov, ktorý je samostatnou maturitnou otázkou zo slovenského jazyka a l

V Radošine sa im podaril taký malý zázrakSpisovateľ, dramatik, textár, herec, spevák, riaditeľ Radošínskeho naivného divadla (RND), umelecký šéf

V Radošine sa im podaril taký malý zázrak

Spisovateľ, dramatik, textár, herec, spevák, riaditeľ Radošínskeho naivného divadla (RND), umelecký šéf RND,

vyslanec dobrej vole Unicef - Stanislav Štepka. Je vyštudovaný učiteľ i novinár, no upísal sa divadlu a určite spravil dobre. RND nemá núdzu o diváka a jeho fanúšikovia si nikdy nenechajú ujsť možnosť znovu a znovu sa dobre zabaviť na skvelých predstaveniach. Rovnako sa Košičania tešili na minulotýždňové predstavenie ´Generál´ v Jumbo centre. Odchádzali viac než spokojní, pretože posledná hra z pera S. Štepku je znovu taká, na aké sme od ´radošincov´ zvyknutí - skvelá.

"Myslím si, že hra ´Generál´ o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi má ambície stať sa legendou. Zrejme nebude tak silne rezonovať medzi ľuďmi ako ´Jááánošííík´. Tej inscenácii vtedy veľmi pomohla doba. Všetko, čo sa povedalo inak, ako sa vtedy smelo a ako prikázali ´červenokožci´, diváci radi počuli. Mali pocit, že v našom divadle môžu byť pri niečom výnimočnom," nazdáva sa S. Štepka. ´Jááánošííík´ je bezpochyby legendou a tou sa stal i sám dramatik. Veď koľko žijúcich slovenských autorov sa môže pochváliť tým, že sú samostatnou maturitnou otázkou zo slovenského jazyka a literatúry? "Priznám sa, že ´Jááánošíííka´ som si už dávno nevypočul. Stáva sa mi však pravidelne, že počujem z neho isté frázy, ktoré doslova zľudoveli. Často sa listy či maily pre mňa začínajú práve replikami z tejto hry."

Aj si zapisuje aj písat neví, celý ja, jako keby mi z oka vypadel. A mozno mi aj vypadel.... Poznáte? Práve tí, ktorým ´Jááánošííík´ a rovnako i inscenácia ´Človečina´ chýba, sa môžu tešiť, pretože obe hry vydá RND ako inscenácie na DVD-čku. "Chceme, aby to bolo, čo sa týka textov - rovnaké ako na platni. Chceme našim divákom ponúknuť to, čo tak dobre poznajú. Budeme nakrúcať ´Jááánošíííka´ v Terchovej tak, že Rozsutec bude našou živou kulisou, do réžie sa pustil môj syn. A čo sa týka ´Človečiny´ - z tej urobíme americký sitcom. Všetko sa bude odohrávať v domácnosti." Ibaže sa rozhodli, že tentoraz bude rodina v ´Človečine´ nesmierne bohatá. Až nezdravo. Urobíme si takú domácnosť z karónu - bude v nej všetko - vyčačkaná obývačka, drahá kúpelňa, spálňa. Postavy budú mať bezchybný make-up, účesy, šperky a gýčové a drahé oblečenie. Inpširoval som sa pri tom jednou konkrétnou nesmierne bohatou rodinou, ktorá svoj majetok rada prezentuje aj na verejnosti."

´Jááánošíííka´ odvysiela TV Markíza v silvestrovskom čase a ´Človečina´ sa vráti na divadelné dosky. "Vráti sa aj pani Kolníková," sľubuje S. Štepka. "Dúfam, že to vydrží a zvládne, pretože budeme s touto inscenáciou cestovať a prídeme na jeseň i do Košíc. Kolená ju už veľmi trápia, na javisku bude na vozíku. Ale ako sa zmieri s cestovaním, s hotelmi... Ona má však v sebe toľko energie, že si myslím, že sa o ňu nemusíme báť. Práve tu v Košiciach nás vrátnik v Jumbe zastavil a pýtal sa, či príde aj pani Kolníková. Vravím mu - teraz nie, ale na jeseň príde. Veľmi sa tešil. Pani Kolníková má vzácny dar spájať ľudí a tešiť ich len svojou prítomnosťo. Je to vzácny človek."

Zachutilo mu filmovanie

S. Štepkovi zachutilo filmovanie. Hrnie sa do natáčania inscenácií a pritom len pred niekoľkým mesiacmi zaklapla posledná klapka na nakrúcaní filmu ´Konečná stanica´ podľa rovnomernej divadelnej hry, ktorú RND uviedlo v roku 1997. Réžie sa chopil Jiří Chlumský, čerstvý nositeľ Českého leva za film ´Nuda v Brne´ a vo filme si zahrali i Josef Abrhám, Zdena Studenková, Anka Šišková, Diana Mórová, Katarína Kolníková, Marián Geišberg a, samozrejme, S. Štepka a mnohí ďalší. "Z celej práce na filme mám dobrý pocit. Už som zažil niekoľko filmovačiek, ale ani na jednej som necítil takú skvelú a kamarátsku atmosféru. Trošku nás potrápilo počasie, lebo počas celého mája bolo príšerné. Jeden deň svietilo slnko, ale hneď o deň na to lialo. A vo filme malo byť po celý čas pekne slnečno..."

Neposlušné počasie však neubralo na nálade účinkujúcim ani štábu. "Všetci sa tešíme, lebo vieme, že sme čosi urobili, že po nás ostal kus roboty. Herci tak i pristupovali k scénaru, k príbehu, ktorý sme filmovali. Ja by som našim hercom doprial tisíc takých príležitostí natáčať. Ale to nie je v mojich rukách. Veď okolo tohto filmu sme ´behali´ päť rokov. A to pritom nešlo o to, že sme sedemkrát prerábali scenár. Bolo treba zohnať peniaze a to nie je vôbec jednoduché. Ak by za projektom nestálo meno nášho divadla - neviem, neviem."

Zohnať na Slovensku sponzorov na film je tak trochu nemožné. "Radšej firmy prispejú na voľbu Miss. A ak by šlo o Miss mokré tričko - ešte lepšie. Tam sa ukážu, okukajú pekné dievčatá. Lebo u nás sa nedá zarobiť na filme. Prebehne počas niekoľkých dní v kinách a nezarobí si na seba."

Na dobrej kultúre na u nás veľmi zarobiť nedá... RND si za roky vyslúžilo prívlastok - liaheň talentov. A tie talenty sa často rozbehli do sveta a neraz práve za peniažkami. Silvia Šuvadová, ktorá sa blysla i v oscarovom filme ´Kolja´, už niekoľko rokov skúša šťasie v Amerike. "Stretli sme ju tam a som rád, že sme sa videli. Držím jej prsty, no niektoré vysnívané veci v živote proste nevyjdu. Ja si myslím, že kvôli dňu D človek nemusí utekať do sveta. Pani Kolníková nikdy nečakala na takýto deň a vôbec netušila, či niekedy oddíde z Radošiny. A pritom je z nej dnes jedna z najobľúbenejších slovenských herečiek. Myslím, že vo svojom veku nemá konkurenciu a pritom jej o to nikdy nešlo. Proste vyšla na javisko, ostala sama sebou a zamilovala sa do divákov. A diváci do nej."

Chce napísať hru o láske

Rovnako i v šesťdesiatych rokoch S. Štepka nemyslel na to, že jeho divadlo sa stane jedným z najobľúbenejších na Slovensku. "Keby sme to robili kvôli tomu, tak sa nám to nepodarí. Netreba myslieť na to, že sa čosi veľké deje. V tej dobe sme boli radi, že ľudia majú zájem o to, čo robíme. Čo je zaujímavé - nikdy sme nemali problémy s tým, že by o nás diváci nemali záujem. Rovnako na tom boli v šestdesiatych rokoch iné divadlá malých javiskových foriem. To, čo sa nám v Radošine podarilo - to je taký malý zázrak."

Rovnako ako sa malé zázraky každoročne rodia v hlave S. Štepku. Malé zázraky, ktoré sa stanú divadelnými hrami. A tie tešia divákov po celom Slovensku. "Už mám v hlave zrodený ďalší zázrak - hru o láske. Skúšať ju budeme v zime. Je to môj pohľad na lásku vo všetkých jej podobách, na lásku i nelásku. Hra sa bude začínať v starobe dvojice - ona je hluchá, on koktavý - a pomaly budú mladnúť..." Počas hry sa dozvieme, ako pani ohluchla, ako spolu žijú, ako sa vzali, ako sa spoznali. Budú stále mladší a mladší a môže sa vari hra o láske skončiť krajšie ako mladosťou a iskrou prvej zaľúbenosti? "Dlho som chcel napísať veľkú hru o láske, o takej, ako ju vidím ja, ako ju stretávam každý deň. Nie je to však vôbec jednoduché."

Táto hra už iba čaká, až dozrie a skončí na papieri. Rovnako ako desiatky pred ňou. "Najprv počkám, až mám celý príbeh hotový v hlave a potom začnem písať. Celý život som písal do zošitov - všetky ich mám odložené, no už som si zvykol na počítač a som tomu rád. V ňom sa dá škrtať, prehadzovať časti textov."

Pri písaní sa pochecháva

Keď si S. Štepka sadne k počítaču, stáva sa, že sa občas pri písaní replík pochechtáva. "Niekedy ma to písanie tak teší... No nikdy dopredu neviem, ako budú diváci reagovať. Niekedy si poviem - tak toto je vtipné, to sa bude páčiť. A ľudia sa v hľadisku pri tom nesmejú. Reakcie ľudí sa nedajú dopredu plánovať. ´Fúru´ vecí neviem aj keď toho viem dosť veľa..."

Veľa skúseností a vedomostí sa na S. Štepku nalepilo počas učenia - na starosti mal dejepis a slovenskú gramatiku no hlavne literatúru a sloh. "Riaditeľ na škole bol rád, že sa našiel niekto, kto sa bude žiakom venovať, písať s nimi slohy. Bolo zaujímavé zisťovať, ako a čo si deti myslia. Hlavnejšie však pre mňa vždy bolo divadlo. Aj v škole som počas hodín bol duchom na skúške v divadle."

Keď mal deväť rokov, prvý krát sa postavil na javisko. Zahral si jedného zo synov v Bačovej žene. "Moja teta hrala hlavnú úlohu a keď som videl ako plakali plné sály, tam kdesi sa zrodila moja láska k divadlu." Tá prerástala do mnohých divadelných i filmových postáv, ktoré stvárnila najmä do hier, ktoré napísal. "Naposledy som niekoľko rokov chodil okolo osoby M. R. Štefánika, kým sa mi v hlave nezrodila hra. Bola to silná a zaujímavá osobnosť ale málokto z nás o ňom naozaj niečo vie. Všetci hovoríme len o jeho smrti a správame sa, ako keby ani nebol žil. A to bol pri tom človek z mäsa a kostí so svojimi chybami ale i radosťami. Tentoraz ma láka aj Andrej Hlinka. O nich oboch vieme len to, že sú na našich bankovkách."

Tešme sa teda na ďalšiu skvelú hru. A potom na ďalšiu a ďalšiu....

Dátum narodenia: 26. júla 1944

Znamenie: Rak

Miesto narodenia: Radošina

Vzdelanie: Pedagogická fakulta v Nitre a novinárstvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Nitre

Obľúbený film: Nuda v Brne

Mám rád: šikovných mladých ľudí

Nemám rád: hlúposť

Divadelné hry:

S. Štepka napísal takmer polstovku divadelných hier, najznámejšie z nich:

Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z (1963)

Jááánošííík (1970)