Do istej košickej nemocnice ju priviezol manžel, lebo silno krvácala. Dievčatko, ktoré porodila cisárskym rezom, žilo iba krátko. Matka štyroch detí absolvovala ďalšiu operáciu, po ktorej sa ešte neprebrala k vedomiu. Komisia uzavrela vyšetrovanie s tým, že zistila porušenie štandardných terapeutických postupov s následným poškodením zdravia pacientky.
Hoci ide o jeden z mála prípadov, ktorý sa neututle, ale vyšetrí a dokonca so záverom, že pochybila nemocnica, nebudem sa venovať priamo jemu. Chcel by som zabrdnúť do oblasti, ktorá s poskytovaním zdravotníckych služieb v pôrodniciach úzko súvisí. Je to platenie lekárom za starostlivosť o rodičky. Teda za služby, ktoré garantuje štát ako bezplatné.
Pacientky pôrodníc možno rozdeliť na platiace a neplatiace. Tie prvé len čo sa dozvedia, že sú tehotné, začnú si zháňať pôrodníka. Za sumu od 5 tisíc vyššie sa s ním dohodnú, že sa o ne bude starať až do hodiny H. Teda kým porodia, prípadne i potom. Do druhej skupiny patria tie budúce mamičky, ktoré na ´súkromného pôrodníka´ nemajú, alebo si naivne myslia, že reči o platení sú iba fámy. Tie sú odkázané na náhodu. Teda že až nastane ich hodina H, bude počet ´vyvolených´ kolegýň na oddelení taký nízky, že si lekári všimnú aj ich.
Poznám dve Košičanky, ktoré tých 5 tisíc, považovaných za akýsi štandard, dali. A neoľutovali. Na ultrazvuku boli častejšie, než iné pacientky, v pôrodnici ich obskakovali a ´ich´ lekár bol pre nich kedykoľvek na telefóne. Dokonca ich prišiel odrodiť, aj keď nemal službu. Súhlas na publikovanie mien však nedala ani jedna. Veď ako by to v prípade potreby dokázali? Mohli by byť predsa trestne stíhané za danie úplatku a v neposlednom rade, čo ak budú chcieť rodiť znova?
A poznám i dve Košičanky, ktoré už oľutovali, že 5 tisíc nedali. Jedna neverila, že si tým pomôže a druhá nevedela, ako strčiť lekárovi obálku do vrecka. Obe tvrdia, že im dali v pôrodnici pocítiť, že sú ´iné´. Rozdiel cítili pri vizite, v (ne)záujme lekára o ich stav i v starostlivosti sestier. Bolesť, ktorá nikoho nezaujímala a strach, či pôrodník svoju prácu neodflákne, boli vysokou cenou za ´šetrnosť´. Ak budú opäť rodiť, 5 tisíc vraj určite dajú...
Pri predstave, že za týždeň môže mať jeden pôrodník 4-5 platiacich pacientiek (a to som ten počet určite nenadhodnotil), za mesiac je to slušné prilepšenie k platu. Ak si otvorí súkromnú pôrodnicu, nech si pýta aj 100 tisíc. Ale prečo berie bokom za to, že robil svoju robotu na zariadení a v priestoroch, ktoré patria nemocnici? A za prácu, za ktorú ho platí štát?
Odpoveď je jasná. Lebo pre niekoho je pôrodníctvo nielen zamestnanie, ale aj výhodný kšeft...
Róbert BEJDA
Autor: Pre všatkých je Čongi
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
