medzinárodných podujatiach, ale aj spolupráca orchestra s takými osobnosťami ako Leopold Stokowski, Jevgenij Svetlanov, Arthur Rubinstein, Isaac Stern, či José Carreras. Do Košíc pritiahol toto teleso pri príležitosti 3. výročia prijatia Charty Rotary International Rotary Club Košice.

Včerajší benefičný koncert, výťažok z ktorého poputuje na konto Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Užhorode, bol zaujímavý už samotnou dramaturgiou. Zazneli diela slovenského skladateľa Vladislava Šarišského, overtúra Ruslan a Ľudmila i 4. symfónia Johanessa Brahmsa. Navyše umenie tohto orchestra nemá tunajšia verejnosť možnosť vychutnať si každý deň. Doteraz tu totiž ukrajinskí umelci boli iba dvakrát. Pred dopoludňajšou skúškou sa nám podarilo urobiť krátky rozhovor s dirigentom včerajšieho koncertu, zaslúžilým umelcom Ukrajiny, Viktorom Ploskinom.

Podľa čoho ste robili dramaturgiu dnešného (včerajšieho, pozn. red.) koncertu?

- Dramaturgia vzišla zo spoločnej dohody medzi orchestrom a organizátormi koncertu. Vo svete sa obvykle hrá populárna symfonická hudba, teda to, čo ľudia poznajú a robia sa aj úpravy v dramaturgii podľa štátov, kde práve koncertujeme. Na košickom koncerte zaznejú diela tunajšieho skladateľa, ale napr. aj známa overtúra Ruslan a Ľudmila.

Máte obľúbeného slovenského skladateľa?

- Áno, mojím obľúbeným je práve Vladislav Šarišský, ktorého dielo uvádzame, pretože je veľmi originálny a neobyčajný.

Toto je váš druhý koncert v Košiciach?

- Áno, ja tu dirigujem druhý koncert.

Zároveň je to aj druhé vystúpenie Národného symfonického orchestra Ukrajiny u nás. Nie je škoda, že sem chodievate tak zriedka?

- Žiaľ, všetky snahy sa opierajú o finančné možnosti. Orchester by veľmi rád vycestoval do Košíc a na Slovensko oveľa častejšie, ale je to závislé od finančných možností usporiadateľov. My mávame zahraničné koncerty pomerne často, hoci, samozrejme, neboli by sme proti tomu, keby ich bolo aj viac. No a okrem toho je tu ešte Ukrajina, kde hráme tiež veľmi radi. Ale je to veľká krajina a je tam toľko možností, kde by sme sa mohli predstaviť, že nemôžeme uspokojiť ani jej potreby.

Keďže tunajšie publikum už trošku poznáte, prezraďte, ako ho hodnotíte?

- Publikum v Košiciach je tak ako vo väčšine slovanských auditórií veľmi citlivé.

Cítite sa tu ako doma?

- Ja som sa narodil na Zakarpatsku, čo je asi 80 kilometrov odtiaľ, takže keď výjdem z hotela a vidím hory, tak sa cítim ako doma. Lebo príroda je tu veľmi podobná.

Čo si v Košiciach nikdy nenecháte ujsť?

- Navštívili sme Dóm, máte krásne mesto, zaujala nás hrajúca fontána a obdivoval som aj architektúru Štátneho divadla. Podarilo sa nám trošku nasať aj tunajšiu atmosféru po krčmičkách. Ľudia tu pôsobia veľmi spokojným dojmom.

Vidíte rozdiely v slovenskej a vašej mentalite?

- Slovenská mentalita je už bližšia európskej. Páči sa mi, že máte slovanské korene, ale už tu máte poriadok, ktorý je daný Európou.

V Košiciach máte aj známeho z vysokej školy - Igora Dohoviča.

- Igor študoval o niekoľko ročníkov nižšie, ale poznáme sa, a keď som minule zavítal do Košíc, tak sme sa stretli. A myslím, že ani tento raz to nebude inak.

Nepremýšľali ste niekedy o nejakej spolupráci?

- Všeobecne sme už o tom rozprávali, ale žiadne konkrétne návrhy zatiaľ nepadli. No všetko je otvorené.

V Košiciach ste sa zastavili po ceste z turné po Francúzsku a Španielsku. Čo vás ešte čaká?

- V decembri pôjdeme do Talianska a dovtedy nás čakajú naše tradičné festivaly súčasnej hudby v Ľvove a v Kyjeve i významný koncert vo Varšave.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári