operných postáv a nedávno sa jeho kredit opäť o stupienok zvýšil. Marián si priniesol druhé miesto z prestížnej Medzinárodnej súťaže Mikuláša Schneidera Trnavského v Trnave.

Priblížte nám trochu, ako to vyzeralo na súťaži...

"Vedel som, že ide o medzinárodnú súťaž, ale až keď som do Trnavy prišiel, zistil som, na akej je vysokej úrovni. V porote bolo deväť ľudí, všetko zväčša pedagógovia spevu, šéfovia opier a intendanti operných domov z Nemecka, Kanady, Japonska, Fínska, Čiech a od nás. Rovnako bohaté bolo i zastúpenie súťažiacich, zišli sa tam speváci z Dánska, Brazílie, Kórey, Japonska, veľa ich prišlo z Poľska. V našej vekovej kategórii to bolo veľmi vyrovnané, dokonca sme sa tam stretli až štyria barytonisti. Povedal som si, že každá skúsenosť je dobrá a aj keď neuspejem, aspoň sa trošku zviditeľním a možno získam nejaké kontakty."

S akým repertoárom ste sa predviedli?

"V prvom kole bola povinná pieseň Mikuláša Schneidera Trnavského a okrem toho som spieval piesne A. Dvořáka, L. Holoubka a áriu Leporella z opery Don Giovanni, ktorú spievam i v divadle. V druhom kole cyklus piesní od D. Šostakoviča a áriu Figara z opery Figarova svadba."

Skončili ste napokon druhý, spokojný?

"Veľmi. Výkony v našej kategórii boli ozaj vyrovnané a vyhrať mohol hocikto. Som rád o to viac, že ma navyše oslovili na hosťovanie v opere Fidelio na rok 2006 v nemeckej opere v Erfurte. To ma milo prekvapilo a potvrdilo, že to, čo robím, robím asi dobre. Speváci tu z východu nie sú natoľko zviditeľňovaní, nevie sa o nás. Ľudia zo súťaže boli prekvapení, na akej úrovni sa tu v Košiciach spieva, o tunajšej lokálnej scéne sa veľmi málo vie."

Ako sa vlastne vyvíjal váš profesionálny život?

"V divadle som začal spievať už počas štúdia na konzervatóriu, pôsobím tu už šesť rokov."

Posledne ste stvárnili úlohu Leporella v Mozartovej opere Don Giovanni. Ako vás ovplyvnili vaše roly?

"Konkrétne Mozart sa mi veľmi dobre spieva, cítim sa v Leporellovi ako ryba vo vode. Som rád, že som sa s touto rolou popasoval, keďže som skôr basbarytón. Zaspieval som si dve postavy v Pucciniho Bohéme, vo Figarovej svadbe, obsadili ma tiež do roly Silvia v opere Komedianti. Túto sezónu som robil tiež peknú rolu Doktora Malatestu v opere Don Pasquale od Donizettiho."

Čo vaše ďalšie ambície?

"Som spokojný človek a práca v tunajšom divadle mi vyhovuje. Ale veľmi rád by som začal i samostatne koncertovať. Minulý rok som spieval vianočné koncerty s tunajšou filharmóniou, verím, že to nebola jediná spolupráca. V Košiciach nie je veľa možností na koncertovanie. Preto som rád, že si ma na súťaži v Trnave všimli i zo Slovenského hudobného centra, od ktorých som obdržal cenu pre najlepšieho slovenského účastníka. S ňou prišla i ponuka na dva koncerty na Slovensku, jeden z nich by mal byť v októbri v Mirbachovom paláci v Bratislave."

Ako hodnotíte košické hudobné prostredie?

"Košickí konzervatoristi majú veľkú výhodu. Ak na to majú, môžu hneď nastúpiť do divadla. V Bratislave je to omnoho ťažšie, problém majú dokonca tamojší vysokoškoláci, o Banskej Bystrici nehovorím, absolventov pustia maximálne do zboru."

Aký máte názor na supermoderné inscenácie klasických opier?

"Ja sa nebojím experimentov, ale zväčša je to vec peňazí. No v Košiciach je to často zbytočná investícia, lebo tu máme veľmi konzervatívne publikum. Košickí fanúšikovia opery sú verní tradíciám, hoci ponímanie opery sa dá vždy vyložiť viacerými spôsobmi."

Trnavská súťaž bola vašim doteraz najväčším profesionálnym úspechom, čo ďalšie plány?

"Okrem toho, čo som spomínal, pripravujeme v nasledujúcej divadelnej sezóne Carmen a oprášime Barbiera zo Sevilly. Vysnívanú rolu nemám, no za srdce ma chytila postava Scarpiu z opery Tosca, ktorého, verím, si raz zaspievam. A rozmýšľam o ďalších súťažiach."

Na ktorom mieste v rebríčku hodnôt je u vás spev?

"Určite nie na prvom. Najprv je moja rodina. Manželka, moja prvá a večná kritička a deväťmesačný syn, ktorý už prejavuje náklonnosť k hudbe. Každopádne, spievam pre výborný pocit, ktorý mám po predstavení, keď za mnou niekto príde, pochváli a poďakuje za výkon. Počas spievania sa človek na pódiu musí neustále sústrediť. Je nebezpečné nechať sa uniesť postavou, lebo môžete 'vypadnúť'. No a po vystúpení nikdy neviem zaspať. Odohraté predstavenie vo mne ešte dlho rezonuje."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári