pedagogické pracovisko Univerzity Pavla Jozefa Šafárika funguje na tzv. núdzový režim. Nezostáva im nič iné, len prijímať úsporné opatrenia všade, kde je to vôbec ešte možné. Žiadne prostriedky navyše na prevádzku tejto najväčšej slovenskej záhrady so vzácnymi tropickými a subtropickými rastlinami sa zatiaľ nepodarilo získať.
"V tomto roku sme už len na kúrení vyčerpali všetky prostriedky a je iba jún. Neviem si predstaviť, ako to bude ďalej. Ani senát UPJŠ doteraz neschválil, takže fungujeme v provizóriu. Peňazí je veľmi málo. Náš zriaďovateľ, ktorým je ministerstvo školstva, nám dal len polovicu z vlaňajších prostriedkov s odôvodnením, že zvyšok by nám mala poskytnúť univerzita. Paradoxné je, že ani jej neboli peniaze pridelené. Stále však rokujeme a hľadáme cesty, ako sa zo súčasnej nepriaznivej finančnej situácie dostať," uviedol riaditeľ docent RNDr. Sergej Mochnacký, CSc.
Jedným z opatrení je k 1. júlu znížiť počet pracovníkov o osem, aby ostatní mali do konca roka na výplaty. Celkovo im chýba 4,5 milióna korún. Prepustením dvoch vysokoškolsky vzdelaných ľudí utrpí najmä veda a výskum. Prácu ostatných rozdelili medzi tých, ktorí zostávajú. Funkcie sú kumulované. Riešili to tak, aby to malo čo najmenší dopad na prevádzku záhrady. Touto cestou sa už viac ušetriť nedá. Ďalšie znižovanie počtu zamestnancov už nie je možné. Už teraz je to na hranici a je to na úkor kvality.
Čo sa stane v prípade, že sa nepodarí naakumulovať prostriedky, na to radšej nechcú ani myslieť. Naozaj by po 54 rokoch Botanická záhrada zanikla? "Tá jej časť, ktorá sa rozprestiera na 30 hektároch na voľnom priestranstve, fungovať neprestane. Horšie by to bolo so skleníkovými rastlinami, kde sú náklady na kúrenie vysoké. Keď sa nepodarí zohnať peniaze na október a november, môže sa stať, že pri teplote mínus 12 stupňov Celzia za tri hodiny subtropické rastliny zahynú a už nikdy sa nepodarí vybudovať takú expozíciu ako dnes," priblížil riaditeľ situáciu, ktorá môže nastať. Je však presvedčený, že sa nájde riešenie a súčasný stav je len prechodný.
Rozpracované majú návrhy projektov a požiadať chcú o prostriedky z eurofondov. Keďže ich prijímateľmi môžu byť len podnikateľské subjekty, medzi ktoré vysoká škola nepatrí, hľadajú možnosť peniaze získať z balíka pre cestovný ruch. Na bežnú prevádzku ich však únia neposkytuje, iba na rozvojové činnosti. Chcú ich získať na rekonštrukciu skleníkov, kde je vzácny genofond. V súčasnosti im cez nezateplený priestor uniká až 40 percent tepla. Majú zámer skultúrniť pobyt návštevníkom osadením lavičiek a prístreškov, ale chcú postaviť aj veternú elektráreň, čím by ušetrili na energii. Ročne ich stojí milión korún.
Zdrojom príjmov sú okrem predaja rastlín aj prehliadky expozícií. V každom čase je čo obdivovať. V týchto dňoch zaujmú návštevníkov plody banánovníkov, zakvitnuté tropické lekná, lotos, kaktusy, plodiny z Mexika či Nikaraguy. Verme, že to nie je posledná príležitosť vidieť ich v našich zemepisných šírkach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
