odrastenejších už niekoľko rokov. V tomto období uplynulo presne 30 odvtedy, čo sa prvýkrát postavil na dosky znamenajúce svet, aby prostredníctvom drevených "osôbok" vyrozprával obecenstvu známe i menej známe príbehy.
Na toto výročie si spomenuli aj organizátori celosvetového festivalu "Bábku mám vo vreci" v maďarskom Sárospataku. Tam T. Plaszky so svojím divadlom jedného herca 1. júla podujatie otvára. V Košiciach si ho však v najbližšom období zrejme neužijete. Raz darmo, ešte stále platí to známe, že doma nikto nie je prorokom...
K "bábkarčine" sa T. Plaszky dostal, takpovediac, obkľukou. Hoci to bola jeho vášeň už od detstva, z rôznych dôvodov musel vyštudovať hutnícku priemyslovku a chvíľu pôsobil v železiarňach, či v plynárňach. V roku 1974 ho však zlákal inzerát Bábkového divadla, ktoré hľadalo technológa bábok. "Zacítil som vôňu divadelných dosiek a to mi nedalo. Musel som ísť na konkurz, hoci som nemal ani poňatia, čo taký technológ bábok vôbec môže robiť," spomína si na svoje začiatky T. Plaszky, ktorý už o niečo neskôr pôsobil aj v amatérskom súbore Juraja Bernátha Štúdio X, kde bábky nielen vyrábal, ale s nimi i hral.
Začiatkom 80. rokov si založil vlastnú Naivnú bábkovú scénu, kde pôsobilo niekoľko amatérov - divadelných zanietencov. "V Naivnej scéne som bol umeleckým vedúcim, režisérom i výtvarníkom." Na jednom z festivalov však videl bábkoherca, ktorý si na javisku vystačil sám. A to v ňom vzbudilo veľkú zvedavosť. "Aj ja som si to chcel vyskúšať. Lákalo ma, že je to náročnejšie, že je to celkom iná forma vyjadrovania a sebarealizácie." A tak v roku 1987 vzniklo dnes už známe divadielko, ktoré dostalo názov podľa toho, že sa mu väčšina hier naozaj vošla do jedného kufra.
"Bábkohercom som sa stal možno aj z trucu," zamýšľa sa T. Plaszky, ktorému žiadna forma hereckého vyjadrovania nie je cudzia. Hravo dokáže prejavovať emócie mimikou, s pohybom na javisku nemal nikdy problémy. "Ide skôr o to, že bábkové umenie ešte stále ostáva kdesi ´na chvoste´ a často je degradované. Možno preto vzdorujem. Herec-bábkar totiž musí tiež odviesť svoj ´kumšt´ dobre. Musí rovnako ako ´klasický´ herec vedieť vyjadriť všetky emócie a oživiť aj mŕtvu hmotu."
Divadlo v kufri poznajú deti aj na iných kontinentoch. Ba za hranicami sa T. Plaszkému dostalo väčšej pocty než doma. Veľmi milé spomienky má najmä na Mexiko, kde publikum doslova uchvátil. "Mexičania sú na predstaveniach spočiatku zdržanliví. Ale po čase sa uvoľnia a dokážu byť veľmi spontánni. Je to fantastické obecenstvo," hovorí bábkoherec, ktorý, ak sa ho opýtate, ako dlho chce túto prácu ešte robiť, vždy so smiechom odpovie: "Mňa budú musieť na javisku odstreliť."
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
