"Stačí môj nepatrný pohyb a spevák je v kaši"

Dirigent Štátneho divadla (ŠD) Košice Igor Dohovič ešte pred 15 rokmi vôbec nemyslel na to, že sa hudba stane jeho najväčšou láskou. Veľa času trávil s futbalovou loptou, no dnes je dirigentom, ktorého pozývajú koncertovať mnohé orchestre a na jeseň ho čaká naštudovanie opery v divadle v talianskom meste Spoleto. Minuloročné víťazstvo v súťaži mladých dirigentov tiež svedčí o tom, že I. Dohovič urobil veľmi dobre, keď sa rozhodol zasvätiť svoj život hudbe.

Na tom, že je I. Dohovič dirigentom, má určite zásluhu i jeho otec - umelecký vedúci ukrajinského zboru Karpaty - Levko Dohovič. "Otec však mal zásadu - do ničoho nás nenútiť. Samozrejme, že základné znalosti v hudbe sme museli mať, no nenútil nikoho z nás, aby sme sa stali profesionálnymi hudobníkmi. Moji bratia majú určite tiež vynikajúce technické dispozície byť dobrými muzikantmi, ale ich životy sa vyvinuli ináč." I. Dohovič sa po ukončení základnej školy nevybral študovať konzervatórium. Vybral si gymnázium a futbal. "Tento šport mal u mňa dosť silnú váhu a dokonca som reprezentoval Slovensko v kategórii hráčov do 15 rokov. Hral som však paralelne v orchestri Musica Iuvenalis a o hudbe som začal poriadne uvažovať, až keď som mal 17 rokov." A tak v jeden deň zbalil všetky športové veci, priniesol ich domov a zo dňa na deň s futbalom ´sekol´.

Svedomito sa začal venovať hudbe. Hrával na husliach, navštevoval profesorov na konzervatóriu a zlepšoval sa. "Vždy som chcel byť huslista a keď som chodil už na konzervatórium, prišla mi ponuka ísť študovať na rok na Ukrajinu. Chcel som študovať hru na husle, no pre huslistov na akadémii vo Ľvove nemali prípravku a ja som si potreboval zlepšiť vedomosti, ktoré mi chýbali. Na gymnáziu ma nepripravili z dejín hudby, z teórie. V akadémii mi však ponúkli nastúpiť do prípravky na operno - symfonické dirigovanie." Napriek tomu odchádzal I. Dohovič z prijímačiek s pocitom, že do Ľvova študovať nepôjde. "Sedel som vo vlaku a všetko som si to premietal v hlave. Rozmýšľal som, čo s tým urobím. Keď som však vystúpil z vlaku, už som povedal otcovi, že som rozhodnutý ísť študovať dirigovanie."

Nastúpil teda do akadémie vo Ľvove, kde mal podľa prvých svojich plánov stráviť iba rok. Ako dirigent bol dva roky v prípravke a nastúpil i na husle. Po piatich rokoch teda skončil štúdium hry na husle, po siedmych dirigovanie. Navyše dostal možnosť skončiť na Ukrajine i trojročný doktorát. "Z jedného roka teda bolo desať. Počas tých posledných som však paralelne pracoval i v orchestri aj ako dirigent opery Štátneho divadla v Košiciach. Dostal som možnosť naprv byť prítomný na skúškach a neskôr aj sám dirigovať. Mal som možnosť zadirigovať si predstavenie a to je pre študenta vrchol možností. Som rád, že som tu dostal tú možnosť." Oddirigoval Nabucca, neskôr obnovené predstavenie Barbiera zo Sevilly a premiéru Figarovej svadby, ktorú celú naštudoval.

Naštuduje operu v Taliansku

Dnes je súčasťou tímu v opere ŠD a pravidelne s kolegami naštudováva predstavenia na jej doskách. Naposledy sa popasoval s Donom Giovannim do W. A. Mozarta. "Všetci v opere sa spolupodieľame na dramaturgii predstavení. Snažíme sa vybrať optimálny titul podľa našich možností, ktorý by sa páčil divákom a na ktorý máme vhodných sólistov. Navyše nie sme divadlo, ktoré si môže veľkoryso dovoliť pripraviť premiéru za desať miliónov."

Čerstvú skúsenosť s genézou naštudovania opery má vďaka svojmu minuloročnému úspechu na súťaži mladých dirigentov. Víťazstvo mu zaručilo možnosť naštudovať operu Talianka v Alžíri od G. Rossiniho priamo v talianskom meste Spoleto. "V máji sa mi potvrdili všetky informácie a začal som s prípravou. Zdokonaľujem si taliančinu kvôli komunikácii s tímom v Taliansku. Durhým krokom bolo zohnanie čo najpodrobnejšieho obsahu opery, lebo sa priznám, že túto operu veľmi nepoznám. Našiel som si v knihách všeličo o Rossinim, o konkrétnej opere. Naštudoval som si obdobie, kedy vznikla. Prečo ju napísal, ako ju napísal. Teraz mám na stole tri slovníky a pracujem na doslovnom preklade libreta z taliančiny."

Z Anglicka si objednal noty a pracuje na tom, aby v septembri, keď pôjde do Talianska, bol čo najlepšie pripravený a mal predstavu o tom, ako si chce s Taliankou v Alžíri poradiť. "Na prvej skúške musím byť čo najlepšie pripravený. Operu si dovtedy budem musieť ´prežuť´. Potrebujeme sa samozrejme na niekorých veciach dohodnúť aj s režisérom. Nájsť spoločnú myšlienku a koordinovať operu hudobne, herecky aj scénicky. Je to taký milý proces. Už sa teším na to, ako sa táto opera ´narodí´."

Spokojnosť a úľava nastanú po premiére. "Zvyčajne keď sa po premiére obzriem spätne niekoľko mesiacov dozadu, tak sa čudujem, ako sa nám mohlo podariť prepracovať sa až k premiére. Občas som mal pocit - tak toto do dátumu premiéry dohromady nedáme..." Pretože ak všetci, ktorí sa na opere podieľajú, nespolupracujú, ťažko môže čosi vzniknúť. "S orchestrom sa mi prirodzene najrýchlejšie pracuje vtedy, keď majú hráči naštudovanú operu. Niekedy treba viac času stráviť s niektorými sólistami. Je to však veľmi individuálne. Samotné naskúšanie s orchestrom je však rýchla práca. Ak je pripravený dirigent a orchester doma študuje, čo treba, tak je to záležitosť štyroch, piatich skúšok."

Vojny medzi orchestrom a spevákmi

I. Dohovič tvrdí, že má veľmi rád i operných spevákov a hercov, no čo sa týka disciplíny, predsa len má lepšie skúsenosti s hráčmi v orchestri. "Nemeškajú. Zbor a javiskoví herci sú iní. Sú viac bohémskejší. Pri nich viem, že ak má skúška začať o desiatej, tak 10.05 sa ešte len budeme rozbiehať." Počas predstavenia majú navyše sólisti speváci stále možnosť si na chvíľu oddýchnuť a libreto je vždy písané tak, aby mohli po náročnej árii na chvíľu opustiť javisko a oddýchnuť si. "My v orchestrišti však takú možnosť nemáme. Keď začneme hrať, nesmieme poľaviť až do konca. Preto máme radi potlesky. Vtedy si trochu odpočinieme."

Potlesk však zožnú tí, ktorí sú na javisku - herci. Oni si do šatní po premiére odnášajú plnú náruč kvetov, oni sú tí, ktorých ľudia spoznávajú na ulici. "Priznám sa, že som zažil i obdobie, keď bola medzi orchestrom a hercami menšia vojna. Zamrzí, že speváka publikum nosí na rukách a nikto si nevšimne, že sme schovaní tam dole v orchestrišti. My však pomôžeme spevákom k tomu, aby mali úspech na javisku. Stačil by môj nepatrný pohyb a spevák je v kaši. Herci to však vedia a vážia si dirigentov. Divák však okrem hudby v prvom rade vníma operu vizuálne. My sme tu s orchestrom na to, aby sme pomáhali javisku. Určite však nie sme piate koleso na voze. O úspech predstavenia sa musí postarať celý kolektív."

I. Dohovič zvláda rovnako dobre dirigovanie operného predstavenia i symfonického koncertu. Ako však dokáže laik odlíšiť dobrého dirigenta od zlého? "Na to je jednoduchá odpoveď. Ak sa predstavenie divákovi páčilo, tak bol dobrý i jeho dirigent. Ak sa človek na predstavení začne nudiť, tak je zle. Ak je dobrý dirigent, tak je dobré i predstavenie. Dirigent je totiž tá osoba, ktorá môže ovplyvniť celé predstavenie či koncert. Občas, keď prídem medzi hráčov a vidím, že sa im do ničoho nechce a ja mám dobrú náladu, tak ich strhnem a presvedčím 100 ľudí, že dnes odohráme to najlepšie predstavenie."

Detaily dirigentskej techniky, ktoré tiež svedčia o kvalite muža za pultom, sú však už na odborné debaty. "Existujú dirigenti, ktorí majú podľa mňa príšernú techniku, ale dokážu odviesť s orchestrom perfektnú prácu a diváci odchádzajú spokojní. Videl som pracovať Valeryho Gergieva a to, čo on robil s rukami, bolo strašné. Ale niečo z neho vyžarovalo, dokázal strhnúť hráčov. On by sa mohol pred orchester postaviť so založenými rukami a aj tak by hrali geniálne."

Poslúži i ceruzka

Niektorí dirigenti nepotrebujú pri práci paličku, I. Dohovič má však s dirigentskou paličkou v ruke lepší pocit. Ak ju nemá poruke, poslúži i ceruzka. Občas sa mu však stáva, že by si v orchestrišti počas opery najradšej zapchal uši, aby nepočul spevákov. "Verím tomu, že občas sa stáva, že herci na javisku škrípu zubami, keď počujú, čo robíme my dole. Nemôže byť však každé predstavenie stopercentné, najdôležitejšie je, aby sme sa o to vždy snažili. Myslím si však, že niektoré predstavenia našej opery sú porovnateľné minimálne s predstaveniami veľkých európskych opier, ktorých som naživo videl neúrekom. Pri optimálnom obsadení a dobrom dni môžeme konkurovať Mníchovu, Viedni a celkom iste operám v Maďarsku či Poľsku. My však máme problémy aj s financiami, nemôžeme si dovoliť zaplatiť sólistov svetového mena. Nemám teda pocit, že by som sa mal hnať za lepšou kvalitou, aj keď mám svoje ambície. S kolektívom, ktorý v Košiciach máme, sa snažím urobiť čo najlepšiu robotu."

Keď bol naposledy dirigovať vo filharmónii v poľskom meste Bydgoszcz, dostal ponuku na ďalšiu spoluprácu - naštudovať Requiem od Brucknera. "Dali mi ponuku vybrať si titul. Naštudovať toto Requiem je mojím snom. Dnes už teda viem, čo budem robiť 28. októbra 2005. Dirigovať v Bydgoszczi..." Niektorí ´vychytení´ dirigenti poznajú mnohé svoje pracovné termíny i niekoľko rokov dopredu. "Ja však k nim nepatrím. Necítim sa ani dostatočne skúsený, ani ostrieľaný. Pri mnohých skladbách si to uvedomujem. Ja som ešte mladý dirigent. Až po päťdesiatke sa na to prestanem odvolávať. Vtedy už dirigent musí mať svoje vnímanie hudby, názory na ňu."

Skúsenosti s hudbou si I. Dohovič rozširuje i v práci s orchestrom Musica Iuvenalis. "Vyrastal som v ňom a keď som sa vrátil z Ľvova, vždy som si chodieval do orchestra zahrať. Keď pán Ladislav Gurbaľ skončil v Musica Iuvenalis ako dirigent, ujal som sa toho. Povedal som si, že to budem robiť, kým sa na to nenájde niekto iný. Už je však tomu 7 rokov. Kým som však v Košiciach, budem to robiť, lebo tento orchester je moja srdcová záležitosť."

Veľa času na odpočinok teda I. Dohovič nemá, ak si ho však nájde, rád zájde so svojou priateľkou na prechádzku. "Chodievame na výlety, rád bicyklujem. Prechádzka je aj súčasťou môjho rituálu pred večerným predstavením." Čo všetko ešte do jeho rituálu patrí, nám však neprezradil...

Dátum narodenia: 20. marec 1973

Znamenie: Ryby

Obľúbená farba: svetlomodrá

Obľúbená kniha: Poviedka P. Sartre - Múr

Obľúbený film: Prelet nad kukučím hniezdom

Obľúbené jedlo: Sladké pirohy s lekvárom a orechami

Relax: Príroda, turistika, cestovanie

Najlepší operný spevák: P. Domingo

Najlepšia operná speváčka: L. Knoteková

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Operácia v tehotenstve

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári