Katedrála stojí na magickom geste posvätného kríža
Placka: Prečítali sme si na inetrenete
"Žywuot nass nicz gineho nenni nežby ustawične putovani z gedneg psoti do druheg", posťažoval sa v roku 1631 v dobovom jazyku autor rukopisu "Conciones Petri Trnovicensis" v snahe vyjadriť myšlienku, že všetci sme tak trochu pútnikmi a všetci podnikáme na ceste životom viac alebo menej nebezpečnú misiu.
Tento výrok z traktátu by však mohol ilustrovať skutočnosť, že aj putovanie do Košíc nebolo iba súhrnom útrap sprevádzajúcich často dlhú cestu do duchovného centra Slovenska, ale nepriamo poukazuje na cieľ sledovaný zástupom putujúcich, aký môžeme evokovať pri pohľade na fascinujúcu siluetu Dómu svätej Alžbety aj dnes:
"Katedrála stojí na magickom geste posvätného kríža a svojou prednou časťou smeruje k bodu, v ktorom za rovnodennosti vychádza slnko", dočítame sa u jedného z moderných zasvätencov, hermetického filozofa D.Ž. Bora. Jej pôdorys zdanlivo znázorňuje postavu človeka s rozopätými rukami: dve priečne chodby sú ruky, oltár hlava a chrámové predvorie chodidlá. Takto v základoch chrámu spočíva Logos, obraz nebeského človeka na kríži priestoru. Vonkajšie telo katedrály zdobia sochy svätcov a rozmerné reliéfy, medzi ktorými je najčastejší obraz Krista uprostred štyroch evanjelistov alebo ich symbolických zvierat.
Časté sú tiež tympanóny s námetom Posledného súdu. Až úplne hore pod strechou sa hemží národ podivných figúrok, sú to bizarné skulptúry, akoby vypožičané "z diablovho šatníka": hadi, draci, komparované bytosti, napoly zvieracie, napoly ľudské, ropuchy a prapodivní škrati s významnými gestami. Ich kamenné telá v podobe chrličov slúžia k odvádzaniu dažďových záplav zo striech, vypľúvajú, zvracajú či močia desivý živel potopy mimo posvätné telo chrámu. Blízkosť zvonov ich spútava mágiou božských zvukov a udržuje v područí. Tieto prazvláštne bytosti, utečené sem a na hlavice stĺpov z temných mystérií staroveku, z iniciačných obradov zabudnutých spoločností a bratstiev, nie sú protivenstvami kapriciózneho ducha, ani obyčajnými spomienkami na čas, kedy bol človek ešte kameňom, rybou, rastlinou, vtákom, či plazom, poukazujú jasne a bezvýhradne k faktu, že gotická katedrála je dedičkou predpotopného poznania a svätyňou tradície."
Aké tajomstvo sa tu skrýva? Samotná návšteva košického chrámu, obrazová biblia pauperum, bola však iba jedným z kamienkov mozaiky zbožných želaní pútnikov prichádzajúcich a vstupujúcich cez kamenné portály chrámu. Toto stretnutie s božskou emanáciou sprostredkovanou v posvätnom priestore chrámu bolo definované štvoricou axiómou, akými sa riadil itinerár človeka hľadajúceho osobnú cestu k Bohu. Púť predpokladala často neľahkú cestu, pochod, námahu často na samotnej hranici fyzických síl.
- Putovanie menilo pútnika na cudzinca prakticky všade, kde viedli jeho kroky, Stával sa cudzincom v očiach druhých a cudzím sa mu stávalo aj to, kým bol, pokiaľ sa vydával na cestu. Púť sa tak stávala druhom náročnej duchovnej skúšky.
- Putovanie napĺňalo určité poslanie, dávajúce vyšší zmysel fyzickým i duševným útrapám cesty. Pútnik sa tak stretával s nadprirodzenou mocou sústredenou na jednom mieste, kde bol formou rituálov účastný na posvätných mystériách a skutočnosti, odlišnej od bežnej, každodennej skúsenosti.
- S ohľadom na čas bolo putovanie skutočne privilegovaným obdobím: časom sviatku a oslavovania.
Samotná stredoveká tradícia zdôrazňovala význam cesty, stávajúcej sa alegóriou duchovného hľadania, práve tak ako pokladala za nevyhnutnú fyzickú námahu, iniciačný význam vytrhnutia z každodennej skúsenosti pohodlného života a na čas potrebný k uskutočneniu púte a to dokonca viac, ako na samotné miesto, ku ktorému chcel pútnik dospieť.
To, že práve cesta je základnou zložkou púte, ukazuje aj príklad Košíc ako sakrálneho miesta. Akonáhle pútnik dorazil ku chrámu, nemeškal ani chvíľu, vyspovedal sa, stal sa účastníkom mystéria premenenia, sám pristúpil ku stolu Pána, obišiel dookola oltár a domov odchádzal s osvedčením o vykonanej púti, vydaným správcom farnosti. V miestnom hospici sa spravidla nezdržal viac ako tri dni.
/pokračovanie nabudúce/
Dr. Miloš Jesenský
Autor: Chcete byť krásni, zdraví?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
