Tridsiata Rally Košice bude pre nestora motoristického športu Béreša seniora asi posledná

Aj keď zakázali, možno vykrúti svoju mazdu v tanci na rozlúčkuSotva sa dočkáme, že by na Slovensko niekedy zavítal konvoj WRC - svetového

Aj keď zakázali, možno vykrúti svoju mazdu v tanci na rozlúčku

Sotva sa dočkáme, že by na Slovensko niekedy zavítal konvoj WRC - svetového šampionátu rally. Chýrne značky Subaru, Peugeot, Citroen, Mitsubishi či Ford konštruujú svoje najlepšie mašinky na asfaltové serpentíny neďaleko Monte Carla, prašné šotolinové "erzety" v okolí Akropoly, alebo zasnežené lesné cestičky vo švédskom ľadovom kráľovstve. Chcú ich vidieť aj v Argentíne, Portugalsku, Katalánsku, na Novom Zélande, ba už aj v Mexiku či Japonsku. My si môžeme jazdecké bravúry hviezd svetovej rally vychutnávať aspoň prostredníctvom televíznej obrazovky. I tak to stojí zato.

No tento adrenalínový motoristický šport má aj u nás pár pekných zákutí, kde sa môže predviesť v plnej paráde. Najlepší slovenskí jazdci, často aj špička z blízkeho okolia, mieria každoročne do Košíc, tunajšia rally má stabilnú pozíciu v kalendári slovenského i európskeho šampionátu. Organizátori Rally Košice si popracovali na itinerári trojdňovej súťaže už po tridsiaty raz. Rok 2004 je pre nich jubilejný.

Nezmazateľným autogramom pod tridsaťročnou históriou populárnych pretekov je podpísaný Jozef Béreš senior. Senior nielen vo vzťahu k svojmu čoraz známejšiemu synovi, ale aj senior slovenského automobilového športu vôbec. "Som najstarším jazdcom rally na Slovensku a zo súčasných pretekárov to robím najdlhšie. Mám štyridsaťpäť rokov a z toho dvadsaťosem jazdím. Asi prišiel čas rozlúčiť sa s publikom," prekvapil nás Béreš starší úmyslom sadnúť si za volant svojej "mazdy" naposledy. Na pretekoch, kde si zaň sadol aj prvý raz. "Absolvoval som prakticky všetky košické rally, nepamätám sa, že by som niektorú z nich vynechal. Azda len vtedy, keď auto nebolo hotové," prehrabáva sa v pamäti zabávač "tribún".

"Ani nie kvôli veku som sa rozhodol skončiť, skôr ma k tomu núti finančná stránka. Neprestalo ma baviť jazdiť, to ma neprestane nikdy. Aj kondične na to ešte mám. Neudržiavam sa v kondícii behom či cvičením, celý život sa jej venujem tým, že leziem dnu a vyliezam von z montážnej jamy, možno už miliónkrát. Aj po päťkilometrovej rýchlostnej skúške sa z vás tak leje pot, ako by ste päť kilometrov bežali. Takže by som sa cítil ešte na niekoľko rôčkov za volantom pretekárskeho auta... Možno bude košická rally pre mňa posledná, možno to dotiahnem ešte do konca sezóny. Uvidím, čo na to povie moja ´mazda´. Môže doslúžiť už skôr a s ňou odídem aj ja. Má už päť či šesť rokov a dokedy vydrží, to nik nevie. Ale keby bolo sponzorov, isto by som neváhal sadnúť si ešte i do silného auta..."

Na synov Hyundai Accent WRC však hľadí s rešpektom. "Samozrejme, aj ja by som najradšej osedlal nejaké ´véercéčko´, ale nejde to. Jazdím bez sponzorov a už dlhšie udržiavam svoju Mazdu 323 pri živote i za malé peniaze. Tak trošku synovi závidím, ale aj nie. Vedľa neho som už sedel, ale za volant by som si netrúfol, aby som niečo nepokazil. Je to príliš drahé auto, aby som riskoval, že sa niečo stane."

Už dávnejšie si zvykol, že ten, ktorého nedávno iba zaúčal do finesov rally športu, mu na pretekoch ukazuje chrbát, že titulky novín patria dnes už Bérešovi - juniorovi. "Je prirodzené, že je rýchlejší, on má auto za tridsať miliónov, ja za tristo tisíc," smeje sa otec.

Ale oboch majú fanúšikovia motoristického športu rovnako radi. Pre ich zmysel diváka pobaviť. "Nejazdím len pre seba, ale aj pre ľudí. Niekedy je to aj na úkor času, ale stojí to za to, keď diváci tlieskajú, keď po pretekoch prídu a potľapkajú po ramene, že to bolo super, čo si nám ukázal. Ľudia majú radosť z toho, keď auto letí bokom, alebo ide šmykom, aj ja som spokojný, keď majú z rally zážitok."

To, že sa ho niekedy snažia vyvolať sami, až za hranicou zdravého rizika (ako vlani, keď pri ktorejsi z obcí "fanúšikovia" nahádzali v jednej zo zákrut na asfalt mokré lístie a blato), tak trošku aj chápe a toleruje. "My sme kedysi, ako šarvanci, tiež neboli asi iní. Diváci chcú vidieť šmyky, havárie... Na verejnosť a dostalo iba to, čo ukázala jedna televízia, ale my sa so štrkom a kamením úmyselne rozhádzaným po ceste stretávame častejšie. Ťažko je však tomu nejako zabrániť, usporiadatelia nemôžu byť všade, ľudia si nájdu úseky, kde sa môžu takto realizovať."

Kedysi bol Béreš senior hrdý, keď pózoval s vavrínovým vencom víťaza, aj na Rally Košice. "Dvakrát som vyhral absolútne s Michalom Kočím, raz aj sám s mazdou, na doma prerobenom aute. Keby som teraz skončil v prvej päťke, bol by som šťastný ako blcha. No už tie preteky neberiem až tak vážne, skôr som na nich do počtu. Pre mňa je dôležitejšie prísť si zajazdiť a pritom sa aj zabaviť."

A na Rally Košice si tej zábavky za bezmála tridsať rokov aktívnej pretekárskej činnosti a minimálnej absencii užil viac ako dosť. "Nejakých špeciálnych pikošiek z tunajších ciest ani nemám, azda preto, že som sa tu ani raz nevyvrátil. To hrozilo skôr v pretekárskych začiatkoch, keď som tu jazdil na ´žigulke´. Aj vtedy už vozy dosahovali stoosemdesiat kilometrovú rýchlosť, len sa do nej nedostali tak skoro. Oveľa horšie ako dnes to však bolo so stabilitou, aj pri menších rýchlostiach hrozilo, že skončíte na streche."

Košická rally mu prirástla k srdcu, veď ju má, takpovediac, rovno pod oknami svojho baráku (Bérešovci pochádzajú z Moldavy - pozn. red.). "Je ako šitá aj pre divákov. Veľmi sa už teším najmä na mestský okruh, prvý raz vôbec sa pôjde v Čermeli. Len škoda, že konkurencia na štarte nebude taká silná ako po iné roky, zvlášť kvalitné autá susedov z Maďarska jej pridávali na úrovni. Ale aj Maďari už majú asi doma dosť pretekov, aby museli k nám chodiť. Pre mňa je to domáca rally, roky sa jazdí prakticky po rovnakých úsekoch, takže už detailne poznám všetky, zväčša asfaltové ´erzety´. Šotolinový povrch je u nás, tuším iba v Hurbanove. Ale musím priznať, že na piesku je to zábavnejšie."

To vás potom musel lákať aj legendárny Dakar, či nie?

"Niežeby som si ho nechcel skúsiť, ale radšej pretekám doma, tu mám postarané o nocľah, auto nemusím ťahať tak ďaleko a na to, čo mi tam treba päť až desať miliónov, mi tu stačí vytiahnuť z vrecka aj desaťtisíc korún..."

Nestora slovenského motoristického športu Jozefa Béreša odmáva štartovacia vlajka asi na posledné zo stoviek kilometrov, ktorými preletel po cestách košickej rally počas svojej kariéry. Aj tá asi preletela rýchlejšie ako sa nazdal. Ale nebudeme prehovárať nech nekončí, keď usúdil, že nastal čas. No rozlúčiť by sa patrilo parádne, tak, ako vždy zvykol - vykrútiac svoje autíčko v cieľovom tanci, až sa mu spod kolies kúdoľ dymu vyvalí. "Žiaľ, to už asi nepôjde, točiť sa nemôžeme, zakázali nám to. Čo tam po tom, môžem to na parkovisku roztočiť aj tak, lenže, čo z toho, diváci zajasajú, zatlieskajú, ale nik nedá ani korunu, keď bude treba pokutu platiť..."

Ktovie, možno by mu ju už odpustili. Na rozlúčku.

Program 30. Rally Košice

18.06. - piatok

administratívne preberanie, 08:00 11:00, Autoservis B.R.M. auto, Magnezitárska ulica

technické preberanie, 08:30 13:00, Autoservis B.R.M. auto, Magnezitárska ulica

kultúrny program, autogramiáda, 15:30 22:00, pred hotelom Slovan

slávnostný štart súťaže, 18:00, štartová rampa pred hotelom Slovan

štart prológu, 18:45, Košice - Anička

cieľ prológu, 19:40, štartová rampa pred hotelom Slovan

19.06. sobota

štart 1. etapy, 08:00, uzavreté parkovisko, Senný trh

cieľ 1. etapy, 20:00, štartová rampa pred hotelom Slovan