Milan ČIPKA, Šajkovac, Bratislava

Príslušníci trebišovského mechanizovaného práporu tvoria podstatnú časť slovenského kontingentu v spoločnom česko-slovenskom prápore. Vojaci pôsobia v misii KFOR v Kosove v rámci operácie NATO-KFOR Joint Guardian. Hlavnou úlohou síl KFOR je lokalizovať medzietnické konflikty a násilnosti, udržať ich pod kontrolou a ďalej znižovať etnické napätie, bojovať so zločinnosťou a vytvárať bezpečné prostredie v oblasti. V silách KFOR pôsobí v súčasnosti 17-tisíc vojakov.

Spoločný česko-slovenský prápor tvorí 408 českých a 100 slovenských vojakov. Spoločná jednotka pôsobí v zóne zodpovednosti mnohonárodnej brigády stred (MNB C). Súčasným veliteľom brigády je fínsky brigádny generál Antti Lankinen. V brigáde okrem českých a slovenských vojakov pôsobia príslušníci ozbrojených síl Fínska, Švédska, Veľkej Británie a Severného Írska a Lotyšska.

Na operácii KFOR sa Ozbrojené sily Slovenskej republiky zúčastňovali od 7. septembra 1999. Naši ženisti vtedy pôsobili v rámci mnohonárodnej brigády Juh pod nemeckým velením do 31. marca 2002. Po nasadení česko-slovenského mechanizovaného práporu sa ženisti vrátili na Slovensko.

Spoločný česko-slovenský prápor je nasadený v misii NATO KFOR v Kosove od 20. februára 2002. Hlavné sily sú dislokované v priestore tábora Šajkovac. Priestor zodpovednosti práporu sa rozkladá v severovýchodnej časti Kosova v osadách a mestách Sekirača, Grbeš, Obilič, Plemetina a na ďalších miestach. Celý priestor zodpovednosti spoločného práporu má rozlohu až 1 150 km2. Veliteľom práporu je pplk. Antonín Genser z Tábora, veliteľom slovenského kontingentu a zároveň zástupcom veliteľa v spoločnom prápore je major Ján Parimucha, veliteľom slovenskej 3. mechanizovanej roty je por. Marián Brinček z Trebišova.

Tragický marec

Najväčšie nepokoje za posledné roky vypukli 15. marca 2004. Hlavnou príčinou bola smrť troch albánskych chlapcov, ktorí sa utopili po údajnom útoku psov, ktorých do detí nahuckali Srbi. Je ťažko zistiť kto má pravdu, a kde bola skutočná príčina nepokojov. Je to oblasť zmietaná stáročia etnickými konfliktmi. Kosovskí Srbi a kosovskí Albánci opäť nenašli spoločnú reč. Do ulíc vyšli tisíce demonštrantov, ktorí ničili a zapaľovali domy obyvateľov srbskej menšiny, vypaľovali školy a zničili i niekoľko kostolov. Po desiatich dňoch sa situácia uspokojila a to najmä vďaka silám KFOR.

Slovenskí vojaci v misii KFOR patria k najlepším. Dokazujú to dnes i počas nepokojov. Pôsobili v oblasti mestečka Obilič, kde bola najhoršia situácia. "Päť dlhých dní a nocí sme sa nevyspali. Hliadkovali sme pri obci Gračanica a Čaklavica. Demonštranti útočili nielen na miestnych Srbov, ale aj na vojakov KFOR. Všade horeli domy. Zachraňovali sme utečencov, ktorí mali zo sebou len to, čo sa im podarilo vziať do rúk pri úteku zo svojich domov. Naša jednotka mala na starosti i stráženie kostola v Gračanici. Podarilo sa nám ho zachrániť," zaspomínal na marcové dni čatár Jozef Palenčík z obce Parchovany pri Trebišove. Odvahu a hrdinstvo vojakov spod Tatier ocenil i veliteľ mnohonárodnej brigády Stred švédsky brigádny generál Anders Bränstrom.

Deň v Obiliči

Momentálne slovenskí vojaci hliadkujú v meste Obilič a okolí. Ochraňujú školy a ďalšie objekty, sprevádzajú školské autobusy, ktoré vozia deti srbskej národnosti do škôl. Monitorujú pohyb na cestách... Najdôležitejšou úlohou i naďalej zostáva zabezpečenie bezpečnosti srbskej menšiny v zóne zodpovednosti spoločného práporu. Samozrejme, že život v tejto nepokojnej časti Balkánu prináša každý deň nové úlohy.

"Dnes budeme sprevádzať členov srbskej komisie, ktorá bude v meste dokumentovať škody na majetku a domoch obyvateľov srbskej menšiny," uviedol nás do situácie veliteľ skupiny npor. Patrik Velčický. Jeho kolega npor. Miroslav Bačo z Trebišova k tomu poznamenal: "Po marcových udalostiach opustilo mesto Obilič 174 rodín, takmer 500 ľudí. Vyše 120 domov bolo zničených a vypálených."

Hliadka slovenských vojakov a komisia prichádza do jednej z najviac postihnutých častí mesta. Ešte aj po dvoch mesiacoch je cítiť dym zo spáleniska. Členovia komisie odhadujú škody na budovách, vnútornom vybavení domov. Majitelia domov majú slzy na krajíčku. Ešte nedávno tu bývali, spriadali sny do budúcnosti. Dnes stoja pred zhoreniskom, rozbitými skriňami, spáleným šatstvom. Jeden z obyvateľov Dobrila Milič našiel na záhrade nôž. Veľmi sa mu potešil, pretože ako nám povedal nevie si bez neho predstaviť zakáľačku. Už si myslel, že ho nadobro stratil. Smutne sa pozerá na svoj zničený dom v ktorom býval od roku 1962.

Naši vojaci majú zakázané vstupovať do domov, pretože hrozí nebezpečie, že môžu byť zamínované. A tak len z obďaleč sledujú členov komisie. Bedlivým okom pozorujú okolie, prechádzajúce autá. Našťastie život v meste sa vrátil do starých koľají. Mementom zostávajú ulice so spálenými obydliami. Tu v Kosove nikto nevie čo bude zajtra a tak opatrnosti nie je nikdy nazvyš.

Slobodník Radoslav Beňo z Priekopy pri Sobranciach a rotný Ing. Róbert Tóth z Plechotíc pri Trebišove nastúpili do misie začiatkom mája. "Je to strašné čo sa tu odohralo. Z rozprávania mojich kolegov, ktorí zažili tieto udalosti som sa čo-to dozvedel, ale realita je oveľa krutejšia, ako som si to predstavoval," trpko skonštatoval rtn. Róbert Tóth.

Poobede si prišla pozrieť svoj zničený dom postaršia pani, ktorá presvedčovala členov komisie i vojakov, že tam niekde musia byť jej ošípané. Čosi po Srbsky zamumlala a skutočne po chvíli s radostným kvikotom pribehli dve, odhadom 150 kilogramov vážiace, svinky. Radostne sa zvítali so svojou gazdinou. Bohužiaľ musela ich nechať napospas osudu pri svojom zhorenom dome. Ten, kto choval doma prasiatka si vie predstaviť čo sa v tej chvíli odohrávalo v jej ubolenej duši.

Po obede komisia skončila svoju prácu. Podarilo sa jej zdokumentovať škody na 26-tich domoch. Zajtra budú pokračovať na inej ulici, ale opäť pod ochranou slovenských vojakov.

O hodinu neskoršie, vo vojenskom terénnom mercedese odchádzame do dediny Prilužje. "Každý deň ráno sprevádzame autobus so srbskými deťmi z Babinho Mosta do školy v dedine Prilužje. Teraz poobede pôjdeme za ich autobusom až pokým nebudú doma," poznamenal člen hliadky desiatnik Martin Mihaľo.

Autobus prechádza cez oblasť, kde žijú Albánci. Pri ceste sa zdravíme s hliadkou vojakov z Maroka, ktorí taktiež pôsobia v misii KFOR. Na námestí v Babinom Moste vystupujú posledné deti z autobusu. Vodič autobusu pozdraví veliteľa hliadky čat. Jozefa Palenčíka a odchádzame na základňu Šajkovac, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 720 metrov nad morom.

Pri ceste míňame hroby mladých ľudí, ktorí zahynuli pri konfliktoch počas nedávnych vojen. Bohužiaľ také isté hroby sú i na druhej strane pomyselnej barikády. Možno vo fronte, alebo počas konfliktu stáli proti sebe dvaja chlapci, ktorí sa v detstve hrali na indiánov na jednom piesku. Bohužiaľ tradícia a politici rozhodli. Obaja vzali do ruky zbraň a postavil sa proti sebe - kosovský Srb a kosovský Albánec...

Táto časť Balkánu je mementom pre nás všetkých v Európe. Tak málo stačí, aby vypukli konflikty, kdekoľvek aj u nás, ako si radi hovoríme v civilizovanej Európe.

Autor: zur

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári