filmy a knihy sa im páčia? Tak potom presne vám je určená naša rubrika, v ktorej sa každú sobotu dozviete pikošky o známych politikoch, riaditeľoch, hercoch a ďalších zaujímavých persónach.
"S tým chlapcom si už neviem rady. Neposedí," vzdychala častejšie ako iné mamy Erika Riszdorferová. Jej druhorodený Michal bol hyperaktívne dieťa. Neposedel, v škole neustále vyrušoval. Mama zdravotníčka ho vzala aj k lekárovi. Chlapča bolo zdravé ako buk.
"Tak sa rozhodla, že ma treba niečím zamestnať a dala ma na futbal," spomína Michal Riszdorfer a vzápätí prezrádza, že tento šport ho na rozdiel od mnohých iných nechytil. Väčší úspech mal uňho sused Laco Brodský s kajakom. Michal zvolil podobný postup u mladšieho brata Richarda, ktorého nevolajú inak ako Riči, ktorý je "háčik" svetového komárňanského štvorkajaku.
"Rýchlostná kanoistika to nie je len sadnúť si do kajaku a voziť sa po vode," oponuje Michal na našu poznámku, že to pre neposedného chalana musí byť nuda, navyše sa z kajaku ani utiecť nedá. "Mňa chytilo všetko, čo k tomu patrí beh, plávanie, posilňovanie, koordinácia pohybu pri rekreačnom futbale, udržiavanie šikovnosti." To všetko jemu, Ričimu, Ďurovi Bačovi aj Erikovi Vlčekovi odmala ordinuje tréner, manažér a druhý otec v jednej osobe Tibor Soós.
Michal má rád posilňovanie, ale neveľmi rád behá. "Aj keď šprintujem dobre," poznamenal.
K dobrej fyzickej kondícii patrí u športovcov starostlivo pripravený jedálny lístok. "Nejako zvlášť sa neobmedzujem. Rád držím bodovú diétu zbodnem všetko: dobrý steak, pizzu, ale aj cestoviny na taliansky spôsob. Tie dominujú v pretekárskom období, pretože sú bohaté na karbohydráty, mimo neho mám rád maďarskú kuchyňu s jej tukmi." Najväčšou maškrtou, ktorá je odmenou po každom návrate z veľkých pretekov domov do Komárna, je pečené kačica s kapustou a knedľou, akú vie pripraviť iba mama Riszdorferová. Dá si aj zákusok, lebo pri 5-6 hodinách tréningu denne kajakári vždy spália viac kalórií, ako ich prijmú.
"Po nej dobre padne aj jedno pivko," priznáva Michal a jedným dychom dodáva, že na nich by krčmári nezbohatli, lebo ani jeden z kvarteta nepije tvrdý alkohol. "Niežeby nám ho niekto zakazoval, ale sami sme prišli na to, že nám nerobí dobre."
Rýchlostná kanoistika neoddeliteľne patrí do Michalovho života. Venuje sa jej viac ako 15 rokov a podriadil jej všetko. Oplatilo sa, hrdí sa dvoma juniorskými a šiestimi seniorskými titulmi majstra sveta. K tomu treba prirátať štyri tituly z majstrovstiev Európy. Rodiny, frajerky, Komárno i Slovensko od nich čaká zlato aj z aténskej olympiády. "Makáme, veľmi ho chceme. Uvedomujeme si tlak verejnosti, ale sme dobre psychicky pripravení. Však máme medzi sebou odborníka," naráža na kolegu zo štvorkajaku Juraja Baču, študenta psychológie a syna psychologičky. "Len nech telo nezradí!"
Všetko podriaďujú olympiáde. "Dokonca som musel predať aj motorku, aby ma nelákalo jazdiť na nej," hovorí s ľútosťou. Na Honde 600 sa preváža už niekto iný. Majster sveta dodržiava zmluvu so Slovenským olympijským výborom, že keby sa zranil pri niečom inom ako príprave na svoju disciplínu, musel by vrátiť všetky investície na prípravu na OH. "Nie sú to malé peniaze a ja nemienim ohrozovať seba ani chalanov."
Prešiel, či skôr prepádloval všetky známe kanály, ale najviac sa mu páčilo na Miami. "Hoci to nie je vyslovene športový kanál, trénujeme tam veľmi radi. Je tam teplo, čo nám vyhovuje a navyše viete, aký je to frajerský pocit pádlovať medzi veľkými drahými jachtami?"
Voľný čas sa snaží spravodlivo rozdeliť medzi priateľku, s ktorou chodí už päť rokov, a podnikanie. Spolu s bratom Richardom založili novú firmu. "Zostali sme pri vode a opravujeme tankové lode." Ako absolvent strojníckej priemyslovky niečo o tom vie a kde nestačia s bratom, pomôže odborník otec.
Rád počúva modernú hudbu, obľúbeného speváka či skupinu nemá. Na MTV sleduje klipy radradom.
Po olympiáde sa chce vrhnúť na štúdium, lebo mu zostáva ešte posledný ročník FTVŠ v Bratislave, odbor trénerstvo v rýchlostnej kanoistike. "Môžem učiť telocvik aj trénovať mládež. Ale nevedel by som nikoho drezúrovať. Nechcel by som vracať iným, čím som prešiel ja. Ešte tak trénovať národné družstvo, pretekárov, čo už niečo dosiahli..."
Na to si však budeme musieť počkať ešte niekoľko rokov, najmenej vraj po olympiádu v Pekingu v roku 2008.
Autor: Katarína Čižmáriková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
