Korzár logo Korzár Košice
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Košičan Jozef Varga požiadal ministra Ľubomíra Kaníka o individuálne vyhostenie zo Slovenskej republiky

Ak ho okolnosti donútia, bude tento štát hanobiťKošičan Jozef Varga je Róm, čo on netají a ani sa za to nehanbí. Rezolútne sa však okamžite ohradí,

Ak ho okolnosti donútia, bude tento štát hanobiť

Košičan Jozef Varga je Róm, čo on netají a ani sa za to nehanbí. Rezolútne sa však okamžite ohradí, ak chcete nad ním kývnuť rukou, že je taký istý, ako ostatní rómski občania. Takí, ktorí celý deň nerobia nič iné, len stále niečo pýtajú a keď za to ako protihodnotu čosi majú dať, ide to z nich ako z chlpatej deky. On je iný. Až natoľko, že minulý mesiac napísal list ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi. Požiadal ho v ňom dňom 16. júna 2004 o vydanie individuálneho vyhostenia z krajiny aj s celou rodinou.

Skryť Vypnúť reklamu

"Nikdy som nemal a ani nemám záujem škodiť krajine, kde som sa narodil a žijem riadnym usporiadaným životom. Nikdy som nebol a ani nebudem politikom. Moje vystrkovanie rožkov bolo len bojom o spravodlivosť a riešenie sociálnych vecí pre státisíce občanov, čo sú bez práce. Nikdy nič som nerobil pre osobnú slávu alebo politické ambície. Skutočne som nikdy nemal snahu získať pre seba neprimerané výhody. Chcel som len v tejto spoločnosti žiť a slušne sa postarať o svoju rodinu. Dúfam, že chápete moju situáciu a aj toto moje rozhodnutie." To je časť spomínaného listu, ktorý J. Varga poslal v polovici mája do Bratislavy na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

Po skončení SOU stavebného J. Varga ako podlahár robil až do roku 1991 v košických Pozemných stavbách. Keď prišli reorganizačné zmeny, dostal sa na ulicu. Rýchlo sa však poobzeral po novej robote a o dva dni po odchode z Pozemných stavieb prekročil prah DPMK. Život si s ním nepekne zašpásoval aj po druhýkrát. Po necelých piatich odrobených rokoch bol 5. mája 1996 z organizačných dôvodov z DPMK prepustený. O deň neskôr sa dostal do evidencie nezamestnaných na úrade práce.

Skryť Vypnúť reklamu

"Nevedel som si predstaviť, čo znamená byť v evidencii, veď dovtedy som riadne pracoval," spomína J. Varga. "Zaregistroval som sa teda medzi nezamestnaných, ale vnútorne som sa s tým nevyrovnal. Uvažoval som, čo robiť, aby som sa nestal len menom v evidencii." Bolo mu jasné, že jednou z ciest ako ´zmiznúť´ z úradu práce je vyššie vzdelanie prinajmenšom maturita ktorá by mu dávala väčšie možnosti uplatniť sa.

Keďže J. Varga býva na Jenisejskej ulici patriacej do MČ Nad jazerom, jeho prvé kroky viedli do kancelárie starostu Ing. Jána Jakubčiaka. "Pán Varga ma požiadavkou o štúdium prekvapil, ale keď som si overil, že v zámere neklame a nečaká na pomoc iných, ale sám chce riešiť svoju nepriaznivú situáciu, ochotne som mu rok štúdia zasponzoroval," potvrdil starosta slová J. Vargu o tom, že sa mu podarilo nájsť spriaznenú dušu, ktorá mu pomohla otvoriť dvere k vzdelávaniu.

Skryť Vypnúť reklamu

Zasadol teda do školskej lavice. Bol ale veľmi naivný, keď si myslel, že urobiť si maturitu bude hračka a nič na svete sa mu nepostaví do cesty. Postavila sa totiž proti nemu prísna legislatíva. V čase, keď začal študovať, pracoval totiž ako vedúci čaty tzv. VPP-čkárov, teda verejnoprospešných prác. Zákon však hovoril, že kto je v evidencii nezamestnaných, nemôže študovať. Vargovou veľkou chybou bolo možno aj to, že je čestný a keď vypisoval dotazník pre úrad práce, netajil sa faktom o štúdiu. No a toto dotazníkové napísanie pravdy ho vyradilo z evidencie nezamestnaných.

"Od tohto dňa sa zo mňa začínal formovať človek neprijateľný pre našu vládu, pretože vtedy sa začalo moje dopisovanie si s ´Bratislavou´," pokračuje J. Varga v spomienkach. "Napísal som listy asi všetkým predstaviteľom, ktorých sa sociálna oblasť viac alebo menej dotýkala. Upozornil som ich na nelogickosť zákona, ktorý ma zato, že som chcel byť čosi viac ako len Róm s výučným listom, dostala z evidencie nezamestnaných. Vtedy sa ma ujal odborník na sociálnu oblasť, poslanec doc. Vojtech Tkáč, ktorý tvorcom zákona môj list prečítal. Dokonca, aspoň tak som sa dopočul. Vyhlásil, že keby sa čosi také udialo za jeho éry, hľadal by cesty ako podobným šikovným Rómom pomôcť a nie zobrať im aj poslednú štipku chuti čosi so sebou zmeniť."

Prípad J. Vargu sa dostal z Úradu vlády SR na doporučenie premiéra Mikuláša Dzurindu na sekciu ľudských práv, kde mu poradili, aby sa preklasifikoval z uchádzača o zamestnanie na záujemcu o prácu. Rozdiel je v tom, že pri uchádzačovi odvody platí štát, kým pri záujemcovi on sám. Kde na to ale vziať peniaze, to mu už nikto neporadil. Medzitým sa dozvedel, že ním toľko kritizovaný zákon o nemožnosti štúdia, ak je záujemca oň v evidencii nezamestnaných, mal byť upravený. "Vtedy som dostal aj list od vtedajšieho ministra Petra Magvasiho s poznámkou, nech si dám zákon zarámovať. Ako to myslel, neuviedol. Možno bol nahnevaný, že kvôli nejakému Rómovi museli čosi upravovať. Podstatné pre mňa ale bolo, aspoň ja som uveril vtedajšej vláde, že sa môžem vrátiť do školy."

Zaklopal teda na dvere teraz už bývalého námestníka primátora Ing. Borisa Farkašovského. "Prosba J. Vargu o sponzorovanie štúdia ma prekvapila. Nestáva sa predsa každý deň, aby ku mne prišiel Róm so žiadosťou, že si chce urobiť maturitu. Rozhodol som sa, že moje návštevy dostanú z repre fondu menej káv a na rok štúdia som po vyčíslení nákladov poslal jeho škole peniaze." J. Varga teda opäť začal študovať v SOU stavebnom, samozrejme, zase v 1. ročníku. Keď mal za sebou asi tri mesiace, dozvedel sa, že úrady práce od škôl žiadajú zoznamy externých študentov. Odišiel preto dobrovoľne preč skôr, ako by na neho prišli.

"Opäť som si začal dopisovať s ´múdrymi´ v Bratislave." Jednou z reakcií na dopisy bolo vystúpenie Ľ. Kaníka už ako ministra v televízii. Vyhlásil, že nezamestnaní môžu chodiť do školy, dokonca dostanú aktivačný príspevok. "Zabudol však povedať, že na aktivačný príspevok sa budeme posudzovať ako rodina. Ja ale tieto peniaze nechcem. Len garanciu, že keď začnem študovať po tretíkrát, nikto ma za to nebude prenasledovať a keď zmaturujem dostanem primeranú prácu. Rád by som sa konečne rovno pozrel do očú tým, čo mi dvakrát dali peniaze na školu a ja som ich, nie z vlastnej lenivosti či neschopnosti, sklamal."

Rebelant, ako si J. Varga občas aj sám hovorí, priznáva, že jeho pozíciia je čudná. On, obyčajný občan, má upozorňovať parlament i ministrov, na nelogickosť zákonov tvorených neraz od stola, a teda bez toho, aby niekto dokázal domyslieť ich dopad na reálny život. J. Varga vie aj to, že Ľ. Kaník ho nemá v láske, pretože už mu vyviedol niekoľko vecí. Vlani napríklad demonštratívne vrátil na pošte sociálne dávky, ktoré dostal. Urobil to preto, lebo nechce štát ožobračovať tým, že bude na ňom parazitovať a len tak, za nič brať sociálku.

"Chcem prácu. Nemôžem predsa za to, v akej kolíske a kde som sa narodil," prehlásil J. Varga. Tieto slová zopakoval aj tohto roku, keď zorganizoval podpisovú petíciu za odchod Ľ. Kaníka z postu ministra. "Mňa pán Kaník nezlomí. On ešte nebol ministrom, keď ja som napádal niektoré zákony v sociálnej oblasti. Som dosť ostrieľaný. Nechápem ale, prečo si niektorí ľudia vo vláde či v parlamente nepovedia - tak dosť. Poďme konečne schvaľovať zákony, ktoré by Rómom, čo chcú žiť inak, nazaj pomáhali. Medzi Rómami a Rómami je totiž rozdiel. Jedni chcú zmenu, druhým je dobre tak ako teraz žijú. Ja patrím do prvej skupiny."

Košičan sa dostal na ostrie noža aj s Martinom Dankom, hovorcom ministerstva práce, ktorý o ňom vyhlásil, že je problémovým typom. Okamžite, keď to v tlači odznelo, poslal J. Varga Ľ. Kaníkovi list, v ktorom kritizoval, že ak už je niekto jeho hovorcom, skôr než o niekom niečo povie, mal by poznať fakty. "Prečo som problémovým typom? Preto, že žiadam prácu? Danko sa mi ale ospravedlnil, takže cez súd nič riešiť nebudem."

Odozvou na zorganizovanie petície za odchod Ľ. Kaníka z miesta ministra bolo to, že sa J. Vargom zaoberal generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny PhDr. Rudolf Sokol. "Dostal som od neho prácu rómskeho asistenta pri košickom úrade práce," spomína Košičan. "Za 3000 Sk hrubého a každý deň v teréne. A tiež s podmienkou, že ako zamestnanec úradu práce už nebudem organizovať proti ministerstvu žiadne antiakcie. Vedel som, že keby som ponúkanú prácu nezobral, dal by som niekomu do rúk tromf proti mne. Nemohol som preto inak. Keďže mi 15. júna 2004 dohoda končí, napísal som list R. Sokolovi, aby mi ju zmenili na trvalý pracovný pomer a nech dostávam vyšší plat. Doteraz som odpoveď nedostal..."

Keď J. Vargovi na druhý týždeň skončí spomínaná dohoda, mal by sa zrejme znovu dostať do evidencie úradu práce. On ale chce trvalú prácu a plat vyšší ako tri tisícky brutto. Alebo... "Alebo budem trvať na vydaní individuálneho vyhostenia z krajiny s celou mojou rodinou. Od chvíle, čo píšem listy, bojujem za spravodlivosť, a zato, aby som sa mohol stretnúť s ministrom Ľ. Kaníkom. Stačilo by mi 15 minút, no asi má obavy, keď si na to zatiaľ nenašiel čas." Požiadal by ho o dve veci. Aby bola uzákonená 5-ročná výnimka. To znamená, že aj nezamestnaný, ak chce chodiť do školy, mal by to umožnené. A tiež by chcel po maturite pracovať na ministerstve ako poradca pri tvorbe sociálnych zákonov, keďže mu táto oblasť prirástla k srdcu.

Pokiaľ sa trvalo nezamestná, bude nútený urobiť to, čo iní Rómovia spravili už dávno predtým - odísť zo Slovenska. Hoci to bude útek a on z bojiska nerád uteká, ako tvrdí, ako ho republika nechce, iná možnosť mu neostane. "Keď ma okolnosti k tomuto kroku donútia, využijem všetky možné i nemožné prostriedky a aj za prítomnosti zahraničných médií začnem prehlasovať to, čo som doteraz nerobil - že tento štát nemá záujem o svojich občanov. A preto ho budem aj kritizovať a hanobiť. Nech sa svet dozvie, aká sa tu deje nespravodlivosť."

Jozef Varga je rozhodnutý, že presne tak začne konať.

Kto môže byť vyhostený zo Slovenska?

Expert na ústavné právo Košičan doc. JUDr. Ladislav Orosz, CSc. sa v praxi s podobnou žiadosťou občana ešte nestretol. Ústava SR ale pamätá i na také prípady a podľa jej článku 23 občan SR nemôže byť vyhostený z územia našej republiky. "Žiadosť J. Vargu je teda v rozpore s Ústavou SR. Každý občan má ale právo slobodne územie opustiť. Nikto mu v tom nemôže brániť. Po vstupe Slovenska do EÚ sa našim občanom otvárajú ešte väčšie možnosti pohybu a hľadania uplatnenia v inej krajine."

Právo na prácu

Kedysi mal každý občan Slovenskej republiky právo na prácu zabezpečené i Ústavou SR. Podľa experta na ústavné právo doc. JUDr. Ladislava Orosza, CSc. v tom sa ani teraz nič nezmenilo. Úlohou štátu je vytvárať občanom podmienky na hľadanie práce a informovať ich o ponukách voľných miest. Určite nie však hľadať konkrétnu prácu podľa predstáv toho-ktorého občana.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  2. Vitajte v postapokalyptickom svete
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  5. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Úprava osobného motorového vozidla
  9. Important information for Brazilians living in Slovakia
  10. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 816
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 806
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 928
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 560
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 942
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 671
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 106
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 590
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 499
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 340
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Koronavírus v Bardejove: Začínajú s plošným testovaním (minúta po minúte)

Odberné miesta v Bardejove sú pripravené na celoplošné testovanie na Covid-19.

Odberné miesta v Bardejove sú pripravené.
Polyfunkčný objekt, za ktorým je obytný súbor Park Anička.
Ilustračný záber tréningu mládeže v Aréne sršňov.

Mesto Prešov chce predať dom v Soľnej Bani jeho nájomcom

Krajňák nesúhlasí s takýmto zbavovaním sa majetku.

Soľná Baňa. Vľavo dom ešte vo vlastníctve mesta, vpravo pamiatka koniareň.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič.
Dobré ráno

Dobré ráno: Špeciálny prokurátor Kováčik defacto skončil

Slovenská justícia sa otriasa v základoch.

Podcast Dobré Ráno.
Minister financií Eduard Heger na tlačovej konferencii o národnom reformnom pláne.
Od soboty sa ulice vyprázdnia.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop