po sexe túžiaceho individua. V súdnom archíve sme narazili prve na taký prípad, ktorého hlavný aktér sa spliehal na ľahkovážnosť svojich obetí. Prepadával ich zásadne za tmy a v miestach, kde nepredpokladal nebezpečenstvo odhalenia.
Peter jedného večera kráčal po tichom parčíku a vtedy ju zazrel. Pekná, vari 20-ročná blondínka šla priamo oproti nemu. Oslovil ju a navrhol, aby šli na kávu, no odmietla sa s ním baviť. Vynadala mu do kreténov a chcela prejsť okolo neho. Vtedy ju zdrapil a hoci sa bránila, zavliekol ju do kríkov a znásilnil. Ako na potvoru šli okolo traja mladíci, ktorí sa vracali z diskotéky rovnako, ako tá blondínka. Počuli krik a tak vbehli medzi stromy. Chytili Petra práve vo chvíli, keď vstával z tej baby a pokúšal sa vytiahnuť si nohavice. Rozbehol sa a bežal, no dobehli ho a odvliekli na políciu. Ešte predtým si ho však poriadne podali...
Za znásilnenie dostal Peter dva a pol roka. Šesť mesiacov mu ale za dobré správanie odpustili. Počas pobytu v bese i po prepustení sa Petrovi o tej blondínke často snívalo. Vracal sa mu nádherný letný podvečer, aj opustený parčík. Iba niektoré scény z osudného stretnutia boli nové. To keď tú babu mlátil dovtedy, kým z nej nevytriasol život. Až potom ju niekoľkokrát surovo znásilnil. Nenávisť v jeho chorej duši sa preniesla na všetky mladé dievčatá a ženy, ktoré spájalo jediné. Mali blond vlasy. Tie všetky chcel pokoriť, zničiť a zneuctiť. Zatiaľ to robil iba v predstavách, no cítil v sebe čoraz väčší tlak. Zloba, živená zvrátenými predstavami, ho napĺňala a nevedel nájsť ventil, ktorým by ju vypustil. Postupne si uvedomoval, že jediné, čo mu pomôže, bude reálny zážitok...
Preto chodil večer po tmavých uličkách i parčíkoch a pozoroval náhodné chodkyne. Neoslovoval ich, ani sa k nim nikdy nepriblížil viac, ako bolo nevyhnutné. Zatiaľ v ňom totiž stále víťazil strach. Ale jedného večera akoby jeho vnútro explodovalo. Zazrel ju, ako vystúpila z električky. Nepochyboval, že je to ona. Žena z jeho predstáv. Zlá, skazená a nakrátko ostrihaná blondínka. To ona môže za všetko, čo si dosiaľ vytrpel. A navyše, ešte ho aj vzrušovala.
Opatrne tú ženu sledoval, aby ho nespozorovala. Modlil sa, aby bola taká hlúpa, že nepôjde cez Tomášikovu či chalupkovu ulicu, ale cez park a potom podchodom pri Poliklinike Sever. Je to síce len pár desiatok metrov, ale Petrovi to stačilo. Vedel, že v niektorých úsekoch je tam tma a keď tej ženskej nedovolí vrešťať, nikto ich nevyruší...
Cítil, ako sa zachvel od radosti, keď žena odbočila do parku. Ešte pár sekúnd počkal a potom sa k nej rozbehol. Zdrapil ju za ruku a prudko k sebe otočil. Nezmohla sa ani na výkrik hrôzy. Ticho a vyľakane mu pozrela do tváre. Usmial sa na ňu a povedal: "Tak, konečne sme sa stretli..."
Blondínka sa konečne prebrala z prvého šoku. "Ale ja vás nepoznám," nechápavo zajachtala.
"Netrep," povedal a z celej sily udrel svoju spoločníčku do brady. Zapotácala sa a kým stihla opäť nadobudnúť rovnováhu, znova ju udrel. Tentoraz do brucha. Padla na zem a on sa na ňu vrhol. Šialenstvo dodalo jeho prstom obrovskú silu. Zakvačili sa jej do hrdla a pomaly z nej vytláčali život. Peter prežíval zvrátenú rozkoš, keď cítil pomaly ustávajúce kŕče obete. A každým ďalším trhnutím v ňom rástla pohlavná túžba. Keď si bol istý, že z dievčiny vyžmýkal aj poslednú kvapku života, chytil ju oboma rukami pod ramená a odvliekol medzi kríky. Tam svoj sen o pomste dokonal. Z dievčiny postrhával šaty a dvakrát ju zneuctil.
Keď Peter skončil svoj ohavný čin, ten nebojácny chlap sa z neho pomaly vytrácal. Pozrel sa na mŕtvu obeť a uvedomil si, že skôr alebo neskôr ho policajti nájdu. A on pôjde opäť za mreže. Nie, ten kriminál sa nesmie zopakovať, zaumienil si, keď sa trocha upokojil. Napokon, prečo by mal panikáriť. V tom prvom prípade ho chytili traja mladíci a obeť ho spoznala. Lenže teraz svedkov nieto a mŕtva im už nič nepovie. Zatiahol telo hlbšie do kríkov a vrátil sa domov.
Po niekoľkých dňoch Petra zbalila kriminálka, podobne ako iných, ktorí mali v trestnom registri sexuálne delikty. Na výsluchu sa správal suverénne a týžeň zatĺkal tak presvedčivo, že sa sám sebe čudoval, kde sa v ňom berie tá istota. Netušil však, že ho usvedčí akýsi chlapík v okuliaroch, ktorého vôbec nepoznal. Ten iba pár dní po jeho zadržaní a potom i na súde povedal jedinú a o všetkom rozhodujúcu vetu. A to že spermie, ktoré sa našli v tele zavraždenej 23-ročnej Evy S., patria na 99,986 percent jemu. Ako to len mohol s takou určitosťou vedieť, vŕtalo Petrovi hlavou. Veď tie malé bunky predsa nevedia hovoriť čie sú a napísané to na nich nie je. Jeho námietky, že nie je žiaden maniak, nik nepočúval.
Dvadsaťsedemročný Peter E. bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu vraždy a súd ho poslal na 19 rokov do III. NVS.
Autor: robo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
