Klubu kaktusárov pri Botanickej záhrade UPJŠ, ktorý si na budúci rok pripomenie 40 rokov fungovania.
Predsedu klubu Oldřicha Nováka kaktusy ´chytili´ ešte ako školáka a držia doteraz aj preto, že kaktusy dávajú svojmu pestovateľovi i voľno. V lete je totiž asi trojtýždňové obdobie, kedy ich netreba ani len polievať. V zime, približne od novembra do marca, tiež nič nechcú, na chladnom mieste v pivnici alebo garáži zimujú a chystajú sa na nové vegetačné obdobie.
"Až potom sa začína piplačka," vraví O. Novák. "Aklimatizovanie kaktusov na svetelné a tepelné podmienky a ich postupné privykanie na vodu, ktoré sa začína rosením. Niekto zvykne kaktusom pôdu i prihnojiť. Samotný postup však kaktusári taja tak, ako rybári neprezradia spôsob, ako a na čo lovia šupináče. Iní používajú aj rôzne kombinácie zloženia zeminy, v ktorej ich pestujú."
Najnovším hitom je podľa O. Nováka tuf, čo je sopečná vyvrenina nachádzajúca sa napríklad na brehu Zemplínskej Šíravy. Dobrý je ale i piesok z Maše. Kaktusy podľa druhov zakvitajú asi od apríla do septembra. V najväčších letných horúčav ich ani nepolievame, lebo by sme ich spálili. Ďalšou alchýmiou je vysievanie semiačok, a zaujímavé je aj získavanie výpestkov, keďže u nás kaktusy len tak voľne nerastú. Ich domovinou je predovšetkým Amerika, hlavne polopúštne oblasti s hlinitopiesočnatou až kamenistou pôdou a s veľkými rozdielmi v teplotách cez deň a v noci.
Možností získať kaktusy je niekoľko. Návštevami v Čechách, kde je táto záľuba dosť rozšírená. Pichľaví krásavci nie sú pestovaní v jednej komunite a nehrozí ich degenerácia. Potom je to organizovanie expedícii do zahraničia, najmä do Afriky, Mexika či Južnej Ameriky. U nás síce platí systém CITES, teda medzinárodné predpisy, určujúce, čo sa k nám nemôže doviezť, lebo je to chránený živočích alebo rastlina a viaceré druhy kaktusov do tohto zoznamu tiež patria. Ale slovenskí pestovatelia sú vynaliezaví... Vraj aj preto, lebo práve "čorknutým" rastlinkám sa pri aklimatizácii najlepšie darí. Väčšina pestovateľov však využíva legálny dovoz cez zahraničných predajcov, ktorí majú kaktusové plantáže a povolenie predávať ich. Vždy to však ide do peňazí, lebo ceny kaktusov sa pohybujú od pár korún do tisícok.
"Ja, aj niektorí moji súputníci, aby sme nemali problémy s manželkami, že sa viac venujeme rastlinám ako im, sme ich na tohto koníčka zlákali tiež," prezradil O. Novák. "Moja pani má radšej sukulenty a robí z nich už bytovú záležitosť, čiže ich využíva aj ako aranžmá v našom trojizbovom byte. Poznám tiež architekta-aranžéra, ktorý od nás pravidelne kaktusy kupuje, a tiež sú súčasťou jeho práce." Kaktusy, hlavne na podobných výstavách, sú teda podľa predsedu klubu ako koníček, ako využitie na úpravu interiéru, a tiež pre školy živá hodina botaniky.
Boris Bokotej sa na rozdiel od O. Nováka venuje hlavne sukulentom. V tejto oblasti už nie je nováčikom. Začal typicky - odštipnutím výhonku na chodbe priemyslovky, kde študoval. Bola to krasula stromovitá, ktorá sa volá aj opičí strom alebo strom nádeje a dajú sa z nej robiť pekné bonsaje. Zbierka sa rozrastala a začala mu byť malá kuchyňa, obývačka i spálňa. Teraz má skleník postavený z fliaš od uhoriek, kde pestuje kaktusy a sukulenty. "Manželka sa mi síce trošku čuduje, ešte sa mi ju nepodarilo zlanáriť, ale moju botanickú záhradu aj s výdavkami, toleruje a podporuje ma. Zrejme moju vášeň správne rozdeľujem medzi ňu a sukulenty," zažartoval si B. Bokotej. Pripustil, že niekedy je pri rastlinkách aj v noci. Poniektoré totiž zakvitnú len raz a aj to väčšinou vtedy, keď spíme.
Treticu oslovených fanatikov uzatvára Ján Kuik. Jeho doménou je štiepenie kaktusov, medzi kaktusármi je teda akýmsi Mičurinom. Využíva jednoduchý podklad, čiže kaktus typu ´nič zvláštne´ a do neho vštepí vzácne druhy. Či sa štep prijal, to sa ukáže za 2 až 3 týždne. "Neberte to ako chválenie sa, ale darí sa mi aj tam, kde iní vrúbkári už skončili. Vytvoril som napríklad i tzv. zlatú guličku, čo vyklíči raz z milióna prípadov a ide o taký úkaz, že rastlina nemá v sebe chlorofyl."
Záľube sa venuje 20 rokov a nejaký extra sen ani nemá, lebo čo vraj chytil do ruky, to sa mu podarilo zaštepiť. Hlavne to, čo veľmi chcel, aby vyšlo. Pritom sa s rastlinami ani nerozpráva ani im nespieva. Podľa neho sú to len báje bez reálneho opodstatnenia.
Kaktusári sa zhodli i na tom, že u nás vypestované kaktusy sú kvalitnejšie a dlhšie žijú. Výhrady majú hlavne voči pichliačom dovezeným z Holandska a Nemecka. Tie sú pestované len v roztoku a v darčekovom balení, čo znamená, že vydržia dva-tri mesiace, a potom zhynú. Dajú sa síce presadiť do zeminy, no nie každý z nich to prežije. Ešte drastickejšie je, keď sa na kaktus namiesto kvetu prilepí alebo prišpendlí slamienka. To je podľa nich odsúdeniahodné...
Autor: Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
