sa mali ´biť´ za záujmy Slovenska a Slovákov. Neprislúcha mi hodnotiť ich kvalitu a úroveň, to je vec ich svedomia a toho, či majú jednotlivci i politické strany, ktoré svojich reprezentantov nominovali, zrkadlo, do ktorého sa občas pozrú a položia otázku, či sú alebo nie sú schopní zastávať taký dôležitý post.
Mňa skôr zaujíma postoj nás, obyvateľov. Tohto roku to totiž nie je po prvýkrát, čo zamierime k volebným urnám. Teda spoň tí, čo ešte majú aký-taký interes o dianie okolo seba. Obavy mám o účasť voličov. Aj ľudová múdrosť hovorí, všetkého veľa škodí. Štatistiky dosť jasne potvrdzujú, že na voľby u nás chodí stredná a staršia generácia, ktorá sa doteraz nezbavila pocitu, že niečo nemusí urobiť, len by mala. Mysle seniorov iba pomaly opúšťajú osobné skúsenosti, že na všetkých podobných dobrovoľne povinných akciách sa robili zoznamy účastníkov a dávali čierne body pri menách tých, čo chýbali a vopred dostatočne, napríklad lekárskym dokladom o práceneschopnosti nepreukázali, že nemôžu prísť. Podobne to bolo v minulosti pri voľbách, kedy členovia komisií dokonca zaklopali na dvere "zábudlivcov" a slušne ich upozornili, že ak neprídu odvoliť, môže to mať pre nich nedozierne následky, predovšetkým v postupe v zamestnaní.
Tie časy sú, našťastie preč, ale slovenský národ, ako sa ukazuje, sa dostáva do opačného extrému - nechce, lebo už neverí v zmenu. Párkrát zažil najprv veľké sľuby a potom /prepáčte mi ten výraz/ prázdne huby. V prípade Európskeho parlamentu sú obavy o to väčšie, že je tu otázka - čo môže ovplyvniť alebo zmeniť 14 hlasov? Nič! A to ich štrnásť bude iba vtedy, ak budú súdržné a ťahať za jeden slovenský povraz.
Pri svojej nedávnej návšteve Slovenska predseda Európskeho parlamentu Patt Cox veľmi trefne okrem iného poznamenal, že jeho národ, teda Íri, majú v EP ešte o jeden hlas menej, teda iba 13 europoslancov, a predsa je teraz práve on, reprezentant malej krajiny, predsedajúcim. Má pravdu, nie vždy rozhoduje veľkosť, ale bodujú um, šikovnosť, prehľad, dobré nápady.
Skúsme teda nedeľňajšie voľby, hoci je tento termín naozaj nevhodný, neignorovať a nájsť si v rozplánovaní relaxačného programu voľna pár voľných minút na odvolenie. Dúfajme, že problém s obálkami sa už nikde, teda ani v Košickej Novej Vsi nezopakuje, a neurobíme si celoslovenskú hanbu. Keby naši predkovia vždy, keď o niečo išlo, zvolili pozíciu mŕtveho chrobáka, ešte i teraz by sme možno žili v jaskyniach a treli kameň o kameň, aby sme vykresali iskry na oheň. Práve tie iskry, tá nádej, sa nesmú vytratiť. Burina v záhrade v nedeľu 10 minút ešte počká...
Autor: Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
