Slovensku bude po týchto vlajkách zháňka. Dokonca, že sa budú kradnúť, ako to už v dvoch prípadoch zistil starosta MČ Sídlisko Ťahanovce. Kde ich teda možno zohnať legálnou cestou a či k nám putujú až z Bruselu, to bol cieľ nášho malého pátrania.
"My ich máme, pokojne môžete prísť," zareagoval na náš telefonát riaditeľ Mestského informačného centra v Dargove Ladislav Korán. "Žiadne obmedzenia pri kúpe neplatia. Skúsenosti hovoria, že viac ich zatiaľ kupujú školy, úrady, firmy, pre ktoré je vyvesenie tejto zástavy povinnosťou. Fyzické osoby menej. Koľko sme ich predali? Neviem odhadnúť. Ale za niečo viac ako mesiac bolo toho už dosť."
Jedným z dodávateľov vlajok pre "micku", teda Mestské informačné centrum, je košická spoločnosť Tampol, sieťotlač a tampo tlač - komplexná reklama, ako sme si prečítali na vizitke. "Zatiaľ sme urobili asi 70 kusov, po ktorých sa vraj len tak zaprášilo. Z centra preto máme objednávku na ručnú dovýrobu ďalších asi 150 kusov," to už boli slová, ktorými nás privítal majiteľ firmy Tampol Dušan Pohl. Podľa neho, keď sa trh zasýti, odbyt bude podstatne menší, ale zatiaľ sa vlajky kupujú. Či už tie väčšie - na stožiare alebo menšie - stolové.
Priestory firmy nie sú veľké, ale pre troch chlapov, čo tam robia, vraj bohato stačia. A keď prvý boom z nákupu eurovlajok opadne, budú sa môcť venovať svojej hlavnej činnosti - reklamným predmetom a komplexnej propagácii. Zatiaľ je ale jedna dielňa plná modrých kúskov látky a žltých hviezdičiek. "Vidíte, sme ako princovia so ´zlatou´ hviezdou na čele," pousmial sa majiteľ firmy a medzitým rozprestrel na presne určené rozmery modrej látky šablónu s otvormi pre hviezdy. Označil si, kam ktorá patrí, potom prvú trojicu hviezd položil na látku a termolisom ich asi pri 120 stupňoch teplom prilepil na vlajku.
Rozmery vlajok bývajú 1,20 x 0,80 metra alebo 1,50 x 1,0 metra, čiže štandardné. Už ale robili aj vlajku 3 x 2 metre. Pre fakultu BERG Technickej univerzity ako súčasť promócií dokonca 6 x 4 metre. "Prispôsobujeme sa požiadavkám zákazníkov a robíme aj neštandardné veľkosti. Podľa toho, aká je veľká vlajka, tak primerane sa musia zväčšovať hviezdičky. Každá sa pritom na látku prenáša ručne a robí sa to obojstranne tak, aby sa prekrývali. Nie, že jedna pôjde čihi a druhá hota," zasvätil nás do výrobného postupu D. Pohl. V objednávke, ktorú práve teraz robia pre MIC, treba takto nalepiť 800 hviezd, čo vôbec nie je jednoduché.
Hviezdy sa síce dajú na vlajku preniesť aj tlačou, lenže toto je už technológia, ktorú používajú iné firmy. Nie košická Tampol, ktorá zvolila tento "tepelne nalepovací" spôsob. I keď sa môže stať, že hviezdička sa celkom neprichytí na modrý materiál, čo je aj v upozornení pre užívateľa, stačí žehlička nahriata na asi 140 stupňov, na 10 sekúnd sa priloží na odliepajúcu sa hviezdu, a už drží. "Zatiaľ sme reklamácie podobného druhu ani nemali. Podstatné pri ošetrovaní vlajok je, aby sa nedostali do kontaktu s vodou teplou viac ako 60 stupňov. Potom by mohli hviezdy ´odplávať´. Preto aj keď ich treba napríklad prať, nedoporučuje sa pračka. Len ruky a voda maximálne do 60 stupňov Celzia." Zato napríklad dážď, ak sú vlajky na stožiaroch, im nevadí. Viac totiž majú v láske studenú vodu ako teplú. A už vôbec sa neznášajú s chémiou. Keďže u nás sú dosť kyslé dažde, životnosť takejto vlajky je len asi rok, potom sa musí nahradiť novou.
"Samotný materiál vlajky je polyester, aby boli ľahké a na stožiari dobre trepotali. No a žltá farba je zase výrazne sýta, takže to dobre spolu ladí." Pri tlačení svetlých farieb na tmavý poklad by sa podľa D. Pohla mali použiť aj krycie farby, tým by ale hviezda bola tvrdšia a celá vlajka by nebola taká ohybná ako sú teraz. I preto zvolili systém podobný detským nažehľovačkám. Hviezda je tak ľahká a je to celé aj akési krajšie.
Načo sa však okrem symboliky EÚ dá vlajka použiť a prečo sa teda kradnú, to ani D. Pohl nevedel. Materiál - polyester sa síce dá zmeniť na šatku či využiť ako letná sukňa na plavky, lenže, pozor - mohlo by ísť aj o zneužitie štátneho symbolu. Podľa neho je to skôr prejav "hrdinstva" puberťákov podobne ako pri grafitoch. Úplne najlepšie a najvhodnejšie je nechať ju plápolať vo vetre, prípadne za tónov Bethovenovej Ódy na radosť.
Autor: Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári