Václav Neckář videl naposledy ´Ostro sledované vlaky´ v New Yorku v roku 2001 na festivale filmov Jiřího Menzla

"Druhýkrát som sa narodil a opäť sa učím rozprávať"Nezabudnuteľne nesmelý v ´Ostro sledovaných vlakoch´, či ´Šialene smutnej princeznej, bezchybný

"Druhýkrát som sa narodil a opäť sa učím rozprávať"

Nezabudnuteľne nesmelý v ´Ostro sledovaných vlakoch´, či ´Šialene smutnej princeznej, bezchybný spevák v trojici ´Golden kids´ s Martou Kubišovou a Helenou Vondráčkovou. Jeho skladby Stín katedrál či Lékořice určite poznáte. Pred nedávnom sa "druhý krát" narodil, keď prekonal mozgovú mŕtvicu. Bez javiska však nedokáže žiť, a tak sa naň s úspechom a na veľkú radosť svojich fanúšikov vrátil. Do Košíc ho zaviala možnosť účinkovať v relácii Kaviareň Slávia. Václav Neckář.

"Naposledy som tu bol vari v minulom storočí. Chodievam však na východ bývalého Československa veľmi rád, mám tu veľa známych a priateľov. Po prvý krát som tu spieval v roku 1966, s kapelou Bacily sme tu hrávali často," zalovil v spomienkach V. Neckář. Napriek tomu, že mu rozprávanie nejde tak ľahko, ako by sám chcel, s radosťou sa pustil s nami do reči. "Vzhľadom k tomu, že som sa po druhý krát narodil, necítim sa práve najlepšie ale zlepšuje sa to. Na dlhé reči zatiaľ nemám sily a slovenčinou sa veľmi nepokúšam hovoriť. Hlavne sa učím opäť hovoriť po česky. Robím ešte chyby, no mám dobrú logopedku. Vlastne mám pocit, že lekári sú všade okolo mňa a som nimi ostro sledovaný."

O nepríjemných zdravotných problémoch na jeseň v roku 2002 nerobí V. Neckářovi problémy hovoriť a sám tvrdí, že sa vtedy po druhý krát narodil. Prvý krát to však bolo 23. októbra 1943. Svoj prvý gramofónový hit mal už v roku 1965 - Tu kytaru jsem koupil vkůli tobě. Po maturite a krátkom účinkovaní v divadle v Moste, prešiel v roku 1964 do Plzne, do divadla Alfa. Až piesne natočené s Tanečným orchestrom Československého rozhlasu mu zajistili angažmán v divadle Rokoko, a teda štart hviezdnej kariéry. Tam sa stretol s Martou Kubišovou i Helenou Vondráčkovou a založili trio Golden Kids, ktorého éru však narušila normalizácia. S mladším bratom Janom založil V. Neckář skupinu Bacily, ktorá ho doprevádza i dnes. Práve jeho priatelia, okolie a rodina ho výrazne podržali, keď to najviac potreboval.

"Samozrejme, že hlavne pre moju manželku a syna to bolo niekedy veľmi ťažké, ale všetci mi veľmi pomáhajú," vraví česká spevácka legenda. "´Chalani´ z kapely Bacily mi pomáhali naučiť sa moje staré texty a znova spievať. Celé minuloročné prázdniny sme strávili spolu a skúšali. Mam taký pocit, ako keby mi niekto vymazal harddisk a ja naň musím znovu nanášať informácie."

Podarilo sa mu to viac ako úspešne, pretože dnes nemá V. Neckář núdzu o koncertovanie. Vrátil sa do pražskej Lucerny, aj pred televízne kamery. "Už som niekoľkokrát vystupoval v televízii a spieval buď na playback alebo aj naživo," pochválil sa. "Je to však otázka driny, lebo musím veľa skúšať a nacvičovať. Pred nedávnom som mal koncert v rámci osláv narodenín rádia Blaník v amfiteátri na Konopišti. Bolo tam desať tisíc divákov, všetci spievali so mnou a ja som z toho mal nesmiernu radosť."

To, že sa mu podarilo vrátiť sa na javisko, na ktorom pôsobí už niekoľko desaťročí, vníma ako istú satisfakciu. "Od kedy som sa vrátil do Lucerny, som urobil azda aj 30 koncertov. Keď som oslavoval šesťdesiatiny, tak ma Marta Kubišová a Helena Vondráčková pozvali na spoločný kocnert. Spustili sme skladby ako Golden Kids kedysi. Práve s týmito dvoma dámami som bol v Košiciach pred desiatimi rokmi, mali sme veľký koncert v športovej hale. Ja však verím, že budem mať príležitosť sa sem ešte vrátiť. Som predsa ešte mladý," tvrdí V. Neckář s úsmevom a treba mu veriť. Napriek tomu, že ho mnohé veci rýchlo unavia a nezvláda ešte všetko tak, ako by chcel, nesmierna chuť pracovať, hrať a spievať ho ženú stále dopredu.

"V šesťdesiatke som sa naučil pracovať s počítačom, v mnohých veciach mi to pomáha. Nerobí mi problém orientovať sa na internete, pracovať s emailom. Človek proste musí chcieť a nevzdávať sa." Podarilo sa mu teda oklamať ´zubatú´, no nikomu by nič podobné, ako zažil, neprial. "Postihnutie, ktoré mám, je pre človeka, ktorý 40 rokov hral, spieval a hovoril na javisku, ešte zložitejšie. Verím však, že budem mať dosť času na to, aby som si to javisko ešte dostatočne užil. Neviem totiž, čo iné by som robil. Nedokážem bez herectva a spievania žiť. Je to otázka motivácie a v istom zmysle aj pudu sebazáchovy."

Za tých 40 rokov sa na konte V. Neckářa nazbieralo mnoho úspešných skladieb a niektoré sú priam nezabudnuteľné. Vydal množstvo albumov a chce v tom pokračovať. Za predané množstvo albumov si ´Zlatý Vašek´ vyslúžil nejedno ocenenie. Nie je však iba spevákom, určite ho poznáte i ako herca. Popri H. Vondráčkovej si zahral v rozprávke Šialene smutná princezná, účinkoval i v trezorovom filme Jiřího Menzla Škřivánci na niti. Približoval však okolnosti života v 50-tych rokoch, ktoré mali ostať skryté. Film v roku 1990 získal na fetivale v Berlíne Zlatého medveďa. Ocenený - avšak najprestížnejším americkým Oscarom - je i ďalší film, v ktorom V. Neckář účinkoval. V ďalšom smutno-smiešnom režisérskom počine J. Menzla - Ostro sledované vlaky - si zahral Miloša Hrmu, ktorý si užíva starosti i slasti dospievania na malej železničnej stanici počas druhej svetovej vojny.

"Naposledy som videl Ostro sledové vlaky v New Yorku niekedy v roku 2001 na festivale filmov J. Menzla," spomína V. Neckář. "Bolo tam veľa ľudí, sedeli na schodoch a bolo doslova ´nařváno´. Polovičku publika tvorili Američania, polovičku naši krajania. Prišla sa pozrieť aj mladá generácia. Zábavné na tom bolo, že každý vtip vo filme zažil dva smiechy. Najprv sa smiali Česi a Slováci a vzápätí na tom istom sa smiali Američania. Tí si totiž museli najprv prečítať titulky. Je zvláštne, že tento film často vysielajú v televíziách v USA a Kande a často ho premietajú aj v kinách. Je to jeden z mála československých filmov, ktorý určite nezapadne do zabudnutia." V. Neckářovi mnohí predpovedali kariéru filmovej hviezdy. Natočil mnoho filmov, no spev, hudba a koncertovanie však k nemu mali vždy akosi bližšie.

Veď čo mohol urobiť preto, aby ho ľudia viac poznali ako herca? Ostro sledované vlaky i Skřivánci na niti čakali skryté v trezore na revolúciu v roku 1989. "Vlaky boli natočené v roku 1969 a premiéru mali v roku 1990. Nemal som na to vplyv, bol som iba nájomná sila. Dali mi rolu, zahral som si ju. Neviem, či to bolo práve kvôli tomuto filmu, že ďalšie role sa akosi nehrnuli..."

Svoj talent nechal naplno sa prejaviť v muzike, ktorá mu i dnes dodáva silu, pretože sa jej nevzdal. Možno by bolo jednoduchšie povedať si, nemám na to síl. To však nie je prípad V. Neckářa. "Bolo by mi ľúto nespievať pre ľudí," tvrdí. "Po prvý krát som spieval v roku 1953 a to už je vyše polstoročie. Veľmi by ma mrzelo, keby som so spevom musel prestať. A spievanie je pre mňa dnes jednoduchšie ako hovorenie. Postihnutie, ktoré mám, mi robí problémy pri hovorení a so slovosledom v reči. Spev je pre mňa jednoduchší."

Aj preto sa môžu fanúšikovia V. Neckářa tešiť na jeho ďalšie albumy. "Nový projekt som pripravoval so Zdeňkom Rytířom a kapelou Bacily pred dvoma rokmi. V auguste 2002 však do toho prišla povodeň a mali sme všetci veľa iných starostí. Myslím si, že práve to, že som mal veľa stresov naraz a mnoho problémov, sa podpísalo pod to, čo sa mi stalo. Dúfam však, že sa k tomuto projektu vrátime a na jeseň by sme mohli natočiť skladby a aj vydať album."

Ak sa do toho V. Neckář pustí s takou vervou, odhodlaním a úsilím, ako do všetkého, čím sa zaoberá v týchto dňoch, tak sa máme na čo tešiť.

Dátum narodenia: 23. október 1943 na Žižkove

Znamenie: Škorpión

Prezývka: Dycky Necky

Vzdelanie:Základná škola a stredná odborne vzdelávacia škola v Ústí nad Labem

Obľúbené jedlo: čmuda čiže bramborák

Najhoršia povahová vlastnosť: lenivosť

Filmografia:

Skřivánci na niti

Ostře sledované vlaky

Šíleně smutná princezná

Ta naše písnička česká