mali ísť k volebným urnám a čo ten Európsky parlament vlastne je, v nasledujúcich riadkoch sa trochu viac dozviete o jeho fungovaní.
EP od roku 1979 zastupuje národy Európskej únie. Jeho právomoci sú porovnateľné s právomocami národných parlamentov členských štátov. Má tri základné funkcie: spolu s Európskou radou obhajuje legislatívnu právomoc, teda prijíma všetky európske právne normy. S Radou Európy podporuje aj rozpočtovú právomoc, čím ovplyvňuje výdavky únie. Zároveň prijíma ako celok rozpočet, schvaľuje navrhnutých komisárov. Politicky dohliada aj nad ostatnými inštitúciami únie. Parlament systematicky kontroluje činnosť Európskej komisie, ktorá pripravuje návrhy zákonov a uskutočňuje politiku Únie. Preveruje iniciatívy Komisie, často ich pozmeňuje a kontroluje, ako Komisia realizuje politiku a dodržiava rozpočet. Nová Komisia sa volí každých päť rokov. Parlament vopred schváli vymenovanie predsedu Komisie, vedie rokovania s kandidátmi na posty komisárov a rozhoduje o vyslovení dôvery alebo nedôvery budúcej Komisii. Parlament prijíma politické rozhodnutia na svojich plenárnych zasadnutiach, ktoré sa konajú raz do mesiaca v Štrasburgu. Okrem toho sa podľa potreby zvolávajú krátke plenárne zasadnutia v Bruseli. EP má k dispozícii približne 3 500 pracovníkov. Prijímajú sa na základe verejných konkurzov vo všetkých krajinách Únie a ide naň zhruba jedno percento celkového rozpočtu Únie.
Politické skupiny a výbory
Poslanci sa nezdružujú podľa národov, ale v politických skupinách, v ktorých sú zastúpení poslanci rozličných členských štátov. V súčasnosti má Európsky parlament osem politických skupín a to EPP-ED - skupina Európskej ľudovej strany a Európskych demokratov, PES - skupina Strany európskych socialistov, ELDR - skupina Strany európskych liberálov, demokratov a reformátorov, Greens/EFA - skupina Zelených/Európska slobodná aliancia, GUL/NGL - Konfederálna skupina európskej zjednotenej ľavice/Severskí ľavicoví zelení, UEN - Únia za Európu národov, EDD - skupina za Európu demokracií a rozmanitostí, NI - Nezávislí poslanci.
Poslanci sú okrem toho členmi parlamentných výborov, ktoré sa špecializujú na konkrétne politické oblasti. V nich sa poslanci radia o hospodárskych, zahraničnopolitických, právnych a iných otázkach. Tieto výbory, ktoré spravidla zasadajú v Bruseli, pripravujú plenárne zasadnutia a hlasujú o správach vypracovaných spravodajcom. Po ich prijatí vo výbore sa tieto správy prerokujú v príslušných politických skupinách a potom sa schvaľujú v pléne. Odzrkadľujú tak stanovisko Parlamentu.
V EP funguje celkovo 17 parlamentných výborov - pre zahraničné veci, ľudské práva, spoločnú bezpečnosť a obrannú politiku; rozpočtový; pre kontrolu rozpočtu; pre slobody a práva občanov, justíciu a vnútorné záležitosti; pre hospodárstvo a menu; pre právo a vnútorný trh; pre priemysel, zahraničný obchod, výskum a energiu; pre zamestnanosť a sociálne otázky; pre životné prostredie, zdravotníctvo a spotrebiteľskú politiku; pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka; pre rybárstvo; pre regionálnu politiku, dopravu a cestovný ruch; pre kultúru, mládež, vzdelanie, médiá a šport; pre rozvoj a spoluprácu; pre práva žien a rovnoprávnosť; pre konštitučné záležitosti a petičný výbor. V budúcom EP bude z 25 členských krajín únie dokopy 732 poslancov.
Ako na tom finančne budú slovenskí europoslanci?
Na návrh ministra práce a sociálnych vecí Ľ. Kaníka si 14 našich zvolených zástupcov v EP mesačne "príde" na dvojnásobok základného platu, ktorý by mali v NR SR. Znamená to, že masačne dostanú zhruba 86 500 Sk. V porovnaní so poslancami z doterajších krajín EÚ to síce bude almužna, avšak z desiatich novopristupujúcich členských krajín budú mať slovenskí europoslanci druhú najvyššiu odmenu hneď za Slovinskom. Za každý deň strávený v Bruseli, resp. v Štrasburgu majú nárok na diéty v hodnote 261 eur (10 400 Sk). Ak uvážime, že kvalitné obedňajšie menu aj s malým pivkom vyjde v centre Bruselu zhruba na 15 eur (v jedálni EP sa dobre najete aj za 10-eurovú bankovku - pozn. red.), dá sa z tejto sumy každý deň veľmi pekne ušetriť. Okrem toho každý z nich si môže nechať preplatiť svoje cestovné výdavky z miesta trvalého bydliska. Budúci europoslanci si okrem platu vyplácaného NR SRmôžu každý mesiac nechať preplatiť až 3 500 eur (140 000 Sk) na prevádzku jednej alebo viacerých kancelárií. Pol milióna Sk (12 052 eur) majú aj na odmeny pre svojich asistentov. Na rozdiel od nášho parlamentu však EP nebráni nikomu, aby si ako asistenta zamestnal aj niekoho z členov svojej rodiny. Určite povšimnutiahodnou myšlienkou je aj príspevok na jazykový kurz v hodnote 5 000 eur (200 000 Sk). Ako bonus sú k tomu dva lety zdarma do krajiny, kde sa kurz koná a denné štipendium vo výške 131 eur (5 200 Sk). Aj z tohto výpočtu môžeme povedať, že ak budú slovenskí poslanci aspoň trochu šikovní, okrem platu si môžu každý rok ušetriť niekoľko miliónov korún...
* * *
Na úradoch v pondelok nestránkový deň
(krs)
Košice - Eurovoľby a hlavne spracovanie ich výsledkov pocítia aj občania. Na základe rozhodnutia prednostu KÚ v Košiciach Ing. Jána Dolného totiž bude v pondelok 14. júna 2004 na všetkých úradoch, v ktorých pracujú obvodné volebné komisie v Košickom kraji, nestránkový deň. Udeje sa tak s cieľom nerušeného spracovania výsledkov volieb do Európskeho parlamentu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
