nepotešilo. Šéfovia dopravného podniku tento nepopulárny krok obhajujú, okrem iného, enormným nárastom finančných nákladov na prevádzku vozového parku. Jedným z úsporných opatrení DPMK zamedzujúcich zvyšovaniu cestovného malo byť zavedenie takzvaných bezkontaktných čipových kariet v prostriedkoch MHD. Platili by však aj v SAD, na železniciach a u ďalších do projektu zainteresovaných dopravcov. Dopravný riaditeľ DPMK Štefan Dutko vlani oslovil štyri firmy, aby vypracovali návrhy na realizáciu projektu odbavovacieho, riadiaceho a informačného systému pre podnik, z pohľadu integrovaného dopravného systému na území mesta. Išlo o Mikroelektroniku, s. r. o. a BUSE Blansko z Českej republiky, EM - test, s. r. o. Žilina a poľskú RG Spólka. Návrhy pre DPMK vypracovali za slušnú finančnú úhradu a vedenie mestského magistrátu malo vybrať ten najlepší. Pôvodný zámer predpokladal celkové investície asi za 50 miliónov korún. Plán však spľasol ako bublina. Prečo, to sme sa opýtali generálneho riaditeľa DPMK Ing. Igora Reipricha (na snímke).
"Predkladatelia návrhov mali veľmi vysoké finančné požiadavky," reagoval na našu otázku. "Návrhy boli vcelku dobré, ale pre nás, čo sa peňazí týka, neúnosné. Musíme sa dohodnúť s vedením mesta a pravdepodobne v septembri, alebo v októbri zobrať na realizáciu čipových kariet úver. Ručiteľom by bolo mesto. Celý projekt teda padol na cenách. Firmy, ktoré sme oslovili, požadovali za realizáciu návrhov šesťdesiat, sedemdesiat a viac miliónov korún. A to by sme naozaj nezvládli. K čipovým kartám by boli potrebné aj špeciálne čítačky a tam za kus od nás pýtali autori návrhov od dvanásť do osemnásťtisíc."
Ako sme sa dozvedeli, DPMK, okrem BUSE Blansko, odkiaľ štúdiu na čiopvé karty neposlali, zaplatilo zo svojej kasy ostatným trom firmám priemerne po 40 000 korún. Tie sú nenávratne stratené, lebo následná medzinárodná verejná súťaž na dodávateľa musela byť zrušená. DPMK už teraz chystá ďalšiu.
Podľa Š. Dutka, od zavedenia kariet si dopraváci sľubovali nielen to, že by z prostriedkov MHD zmizli klasické označovače lístkov, ale aj elimináciu počtu čiernych pasažierov. Čipové karty mali byť absolútne nesfaľšovateľné, Košičania by ich kupovali hoci aj v bežných novinových stánkoch. Prvotný plán predpokladal výrobu dvoch typov. Komfortnejšieho a štandardného. V oboch prípadoch by obyvatelia mesta dostali na výber. Karty s platnosťou 90, 30 a 7 dní, s minimálnym kreditom 100 korún.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
