pracovníci oddelenia prírodne ohniskových nákaz Parazitologického ústavu SAV v Košiciach. Ako konštatoval jeho vedúci MVDr. Branislav Peťko, pod rozširovanie rôznych zoonóz (ochorení prenosných na zvieratá i človeka), sa podpisuje napríklad globálne otepľovanie priemerná teplota vzrástla za posledných sto rokov o pol stupňa. To sa podpisuje pod rýchlejšie rozširovanie tropických chorôb na nové miesta a infekčných chorôb do oblastí, kde sa v minulosti nevyskytovali. Svoj vplyv na šírenie chorôb však majú aj rôzne spoločenské a hospodárske zmeny, vážne zásahy do životného prostredia, ktoré človek urobil v posledných desaťročiach.
"Najvýznamnejšími prenášačmi celého radu ochorení sú v našich podmienkach kliešte, predovšetkým kliešť obyčajný. Ten prenáša napríklad Lymskú boreliózu, kliešťovú encefalitídu či ehrlichiózu. Naše najväčšie kliešte dermacentory, zas prenášajú babeziózu, tularémiu či Q-horúčku. V dôsledku globálnych zmien sa ich biotopy stále rozširujú a prispieva k tomu i ľudská činnosť neobrábanie polí či nekosenie alebo nespásanie lúk," vysvetlil MVDr. Peťko.
Zatiaľ čo kliešte ako možné prenášače chorôb rezonujú v povedomí verejnosti, iba málo ľudí si uvedomuje možnosť nákazy parazitickým ochorením pri pobyte v prírode. Podľa MVDr. Zuzany Hurnikovej je výzamným prenášačom nebezpečných parazitov líška. Ide napríklad o pásomnice, ktorých vajíčkami sa môžeme nakaziť napríklad pri konzumácii lesného ovocia, či takzvané svalovce.
"Vďaka pravidelnej vakcinácii proti besnote sa stavy líšok v prírode značne premnožili, v dôsledku čoho sa tieto mäsožravce sťahujú do území, ktoré v minulosti neobývali. Stále častejšie ich možno stretnúť aj v mestách a prímestských oblastiach," poznamenala Z. Hurniková.
Pracovníci Parazitologického ústavu zdôraznili na stretnutí s novinármi potrebu komplexného výskumu najvýznamnejších zoonóz, parazitonóz a ich prenášačov. Informovali tiež o náročnosti a nákladnosti liečby niektorých kliešťami chorôb a výhodách prevencie. Ako poznamenali, pri prechádzkach prírodou by sa mal človek chrániť pred útokom kliešťov v hodným odevom (dlhé nohavice) a použitím účinných repelentov, ale nemali by sme zabúdať ani na možné nakazenie parazitom. Nevhodné je podľa nich konzumovať neumyté lesné plody, pričom zdôraznili, že ani voda nemusí byť stopercentnou zárukou. Trebárs pri čučoriedkach, ktoré môžu prísť do kontaktu s výkalmi líšky, a teda i vajíčkami echinokoka (pásomnice, ktorú prenáša), nestačí drobný plod umyť. Nedoporučuje sa ich preto konzumovať iné, tepelne upravené, napríklad zavárané.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
