Kveta PODHORSKÁ
Záhradkárom v lokalite Račí Potok už naozaj prechádza chuť venovať sa svojim záľubám a pestovaniu plodín na svojich políčkach. Niežeby stratili záujem o takýto relax, ale zrazu je v ich záhradách príliš veľa gazdov. Kým cez deň sa trpezlivo venujú svojim kvetinkám a zeleninke, vytrhávajú burinu, v ich neprítomnosti im mizne všetko čo je kovové alebo sa dá speňažiť v zberných surovinách. Zberatelia si na návštevu prídu kedy chcú a berú, čo sa im zapáči. Nič im nebráni v tom, aby sa dostali do chatiek a plienili.
So špeciálne upravenými vozíkmi, kočíkmi, či inými kolesovými taligami zvážajú podľa nich nepotrebný šrot, podľa majiteľov záhradné náradie, ploty, rúry, fúriky, tyčky. Upratujú. Ich drzosť nepozná hraníc a odvážia sa aj za bieleho dňa. Aj keď niekto vidí, že niečo berú susedovi, ani sa neodváži protestovať. Vystavuje sa veľkému riziku. Čo zmôže sivovlasý dôchodca alebo žena proti dobre zohratej partii kovošrotárov? Vôbec nič. Veď ich "rozoberú" ako plot.
Hrkotajúce vozíky sa zo záhrad uberajú smerom k neďalekým zberným surovinám každý deň. Stretnúť počerných chlapov od rána až dokedy prijímajú od nich nový tovar vo výkupni. Nedávno sa riadne zapotili, keď vliekli rúru dlhú asi 10 metrov, zrejme z nádrže. Výhodný obchodný artikel sa dobre predáva a záhradkári si trhajú vlasy. Keby široko-ďaleko nešiel tento tovar na odbyt, snáď by mali viac kľudu a nestrácalo by sa im všetko pred očami. Hlásiť polícii, že im zmizol sud alebo lopata zo záhrady, považujú za bezpredmetnú maličkosť. Ale prerástlo to už do nebývalých rozmerov. Mnohí majú chuť hodiť motyku o zem a nechať všetko tak.
Zmoknúť, alebo zmeškať?
Miroslav SAMBOR
Košičania už niekoľko dní riešia, na prvý pohľad smiešny, ale podľa niektorých, závažný problém. Na viacerých miestach mesta, konkrétne pri autobusových či trolejbusových zastávkach, sa vyroja každé ráno partie chlapov v montérkach, ktorí kopú, vŕtajú, lejú betón. V rámci projektu - rozširovania a zveľaďovania nástupísk. Obyvatelia mesta na jednej strane kvitujú, že konečne nebudú musieť zakopávať o rôzne diery, kamene a výtlky, na druhej strane však nešetria kritikou.
Nespokojnosť sa v plnej miere prejavila predovšetkým počas nedávnych "usmoklených" dní. Cestujúcii, ktorý čaká na spoj napríklad na zastávke pred Jumbo centrom, má v prípade lejaku na výber iba dve možnosti. Pretože pôvodné nástupisko je v rekonštrukcii, musí čakať na autobus či trolejbus asi dvadsať metrov od čakárne. Samozrejme, odnesie si to riadne premoknutým odevom, v horšom prípade aj následným nachladnutím. Ak sa cestujúci rozhodne ukryť svoju telesnú schránku pred prívalom vody z nebies v čakárni a zo zákruty sa nečakane vynorí ten "jeho" autobus, neostáva mu nič iné, iba sa zahrať na šprintéra. Aby nezmeškal. Mladší jedinci to zvládajú bez problémov. Ale skôr narodení Košičania, medzi ktorými je aj veľa dôchodcov a telesne postihnutých, škrípu zubami. Neostáva im však nič iné, iba trpezlivo čakať, kedy konečne papierové zábrany ohraničujúce nástupisko, zmiznú.
Pritom riešenie problému je celkom jednoduché. Stačilo, na čas kým rekonštrukcia nebude ukončená, priviezť a umiestniť ku náhradnej zastávke aspoň provizórnu striešku.
Autor: Všetky cesty vedú do výkupne
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
