ktoré z hľadiska celkovej spoločensko-politickej atmosféry nebolo jednoduché. No on dokázal, že v každej dobe človek môže zostať verný sám sebe, vážiť si ľudí a rešpektovať ich bez ohľadu na ich svetonázor. Vyznačoval sa mimoriadnou aktivitou, neustále organizoval, riadil a presviedčal o správnosti vecí a to aj tých, ktoré vtedy vôbec neboli populárne ako napríklad záchrana Dómu sv. Alžbety.

V období svojich najplodnejších rokov stál pri zrode viacerých kultúrnych inštitúcii v Košiciach, akými sú Východoslovenská galéria, Bábkové divadlo, Krajské osvetové stredisko, Slovenské technické múzeum, Štátna filharmónia či Východoslovenské vydavateľstvo. Bol jedným zo zakladateľov Košickej hudobnej jari i viacerých folklórnych súborov, medzi iným i Východniara. Angažoval sa i v hnutí za záchranu vzácnych historických pamiatok, nielen v Košiciach ale i na území východného Slovenska.

Veľa úsilia venoval riešeniu rómskej problematiky, podieľal sa na koncepčnom riešení tejto otázky v rámci bývalého Československa.

V poslednom období tvorivého života sa venoval práci s knihou. Najprv v pozícií riaditeľa Slovenskej knihy v Prešove, v rokoch 1983-1989 ako riaditeľ vtedajšej Krajskej knižnice v Košiciach.

"Vniesol do tejto inštitúcie novú kultúru vzťahov založenú na vzájomnej úcte, rešpektovaní a dôvere. Vytvoril príjemnú pracovnú atmosféru a priestor pre realizáciu každého jednotlivca. Mal vzácny dar celoživotného optimizmu a dobrej nálady, ale aj zmysel pre krásno a estetiku. Na jeho šéfovanie v knižnici zamestnanci dodnes spomínajú s úctou a rešpektom," povedala o Jurajovi Špinerovi riaditeľka Verejnej knižnice Jána Bocatia Klára Kernerová.

Autor: hra

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári