Košičanom predviedla napínavé divadlo
V roku 1980 som ako architekt zamestnaný v Štátnom inštitúte územného plánovania prišiel s Mlynskou baštou prvýkrát do priameho kontaktu. Môj zamestnávateľ mal v objekte bývalého laboratória prenajatý ateliér, v ktorom som istý čas pracoval. Okolie už vtedy, po dvadsaťročnom prebývaní Cigánov, poskytovalo neutešený obraz skazy a devastácie. Nikto by v tých časoch nepovedal, že svojho času to bolo krásne tiché a idylické miesto. Teraz tu bol neustály krik, spústy malých detí, dymu a odpadu. Do samotného objektu Mlynskej bašty bolo lepšie radšej nechodiť. Fasáda bola očadená sadzami od otvorených ohňov, ktoré tu občas obyvatelia zakladali a bývalý továrenský suterén bol úplne zahádzaný odpadkami.
NAJPRV ARCHEOLÓGOVIA, POTOM PAMIATKÁRI
Vtedy začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia sa na čas zdalo, že zúboženú Mlynskú baštu predsa len čaká lepšia budúcnosť. Štát sa rozhodol, že ju dá zrekonštruovať a že sem umiestni niektorú z inštitúcií, ktorá nemala primerané priestory. Pôvodne to malo byť košické pracovisko Archeologického ústavu v Nitre. V tomto zmysle bola vypracovaná potrebná dokumentácia, no medzitým sa postarali archeológovia o iný objekt a tak došlo k zmene budúceho užívateľa areálu Mlynskej bašty. Teraz sa ním mali stať pamiatkári a reštaurátori vtedy oficiálne Mestská správa pamiatok /odvtedy táto ustanovizeň mnohokrát zmenila úradný názov/ a Štátne reštaurátorské ateliéry.
Skutočná obnova Mlynskej bašty sa začala v roku 1984. Prízemie sa malo upraviť na kancelárie, podzemie na laboratóriá a depozity pre reštaurátorov, podkrovie sa malo zobytniť a upraviť na pohotovostné služobné ubytovanie pracovníkov oboch inštitúcií. Upravovať sa mal samozrejme aj objekt laboratória a celý terén okolia mal dostať parkovú úpravu. Projekt to bol veľkorysý, o peniaze nebola núdza, bol tu len ten problém, že nebolo dosť stavebných kapacít, takže sa rekonštrukcia Mlynskej bašty rozbiehala pomaly, a pomalým tempom sa aj roky vliekla. Stavebným dodávateľom sa tu stal košický Pamiatkostav.
Vysťahovanie Cigánov a vypratanie objektu prebehlo napodiv bez väčších ťažkostí. Nik však nečakal, akým problémom bude odstránenie garáži postavených na východnej strane areálu. Všetky vznikli svojho času ako čierne stavby, takže teoreticky nemal byť problém s ich asanáciou. Lenže... rozbehla sa protestná akcia majiteľov garáží, vedená a organizovaná istým vysokým funkcionárom Národného výboru /vtedy už bývalým/, ktorý bol za tieto čierne stavby zodpovedný. Dokonca sa dostala do miestnej tlače podsunutá informácia, že garáže sa majú odstrániť len preto, že sa na ich mieste majú stavať krčmy /aké nemorálne v časoch budovania rozvinutého socializmu!!!/.
Všetky prekážky boli nakoniec odstránené, ba podarilo sa ututlať aj istý stavebný "malér". Pri úpravách terénu sa zistilo, že pristavané časti objektu mali mimoriadne nedbalo a plytko urobené základy a tak po prehĺbení podlahy v priestoroch za arkádou bašty došlo jedného dňa k jej zrúteniu. Našťastie tam práve neboli robotníci, takže sa nikomu nič nestalo. Samozrejme sa nikomu nič nehlásilo a o havárii sa na verejnosť nedostali žiadne správy. Jediným jej svedkom je fakt, že galéria je celá nanovo postavená. V prvom roku postsocialistických čias sa blížilo ukončenie rekonštrukcie, no teraz sa pre zmenu nevedelo, či sa do Mlynskej bašty pamiatkári skutočne presťahujú. Rozhodne nik nepredpokladal, že sa blíži skaza tejto stavby, ktorá pripraví Košičanom napínavé divadlo.
OSUDNÝ POŽIAR
Popoludní 2. augusta 1990, v čase, keď som sa už vrátil z práce domov, sa nad mestom zrazu zjavil obrovský kúdol dymu. V niektorých momentoch to pri pohľade z výšin Furče vyzeralo tak, akoby horela značná časť historického jadra, hotová apokalypsa. Okamžite ma prepadol pocit, že takto voľajako museli vyzerať Košice počas veľkého požiaru v roku 1556, či v roku 1480, 1603, 1674 a vôbec vždy, keď katastrofálne vyhoreli. Pri pohľade z diaľky nebolo celkom jasné, čo tak strašne horí. Až z večerných správ som sa dozvedel, že požiar vyčíňal konkrétne v Mlynskej bašte.
Tesne po požiari, ktorý napriek zásahu hasičov úplne zničil už skoro zreštaurovaný objekt, sa uvádzalo, že príčinou požiaru boli bezdomovci /vtedy to bola ešte spoločenská novota/, ktorí sa v nestráženom objekte zdržiavali a ich ľahostajným zaobchádzaním s ohňom v horúcom letnom dni došlo k požiaru. Vzhľadom na množstvo polystyrénovej izolácie v podkroví, ale aj v iných častiach areálu, kde bola uskladnená, sa ohneň rýchlo rozšíril a ťažko hasil. Mnohoročné úsilie o navrátenie Mlynskej bašty normálnemu životu bolo razom fuč. Príčiny požiaru sa samozrejme vyšetrovali, ale vinníka nikdy nevypátrali /samozrejme/. Akoby nebol vinníkom v prvom rade ten, ktorý nezabezpečil stráženie staveniska. Lenže... Košice, Československo, ba dokonca celý svet mal vtedy iné problémy. Všade sa demontoval "komunizmus", reštituovali majetky, s veľkým elánom sa začala privatizácia, rušili sa staré úrady a vznikali nové, pripravovalo sa delenie štátu. Koho by vtedy zaujímala vyhorená Mlynská bašta!
Už štrnásty rok teda stojí ako opustené zhorenisko. Úplne opusená vlastne nie je, pretože v nej prespávajú uprostred neuveriteľného svinstva bezdomovci a asociáli. Susediacu budovu laboratória, ktorá požiaru akýmsi zázrakom ušla, si najal svojho času istý pán Kukučka, ktorý sa pustil do jej prestavby. Chcel tu čosi zriadiť, ale po čase prestavbu prerušil a nedávno zomrel. Do zhoreniska Mlynskej bašty sa svojho času chcel pustiť starosta Süli a zriadiť tu areál modelov význačných košických stavieb akési Minikošice. Nestalo sa! Potom sa o baštu krátkodobo zaujímali ľudia okolo VSŽ, myslím že v roku 1997. Aj skupiny historického šermu sa tu chceli jeden čas udomácniť a urobiť si z ruiny Mlynskej bašty cvičisko bojových umení.
Zdá sa však, že v súčasnosti niet toho svätého, ktorý by mohol nešťastnej Mlynskej bašte pomôcť. Naposledy sa o to pokúsilo mesto v minulom roku, keď ju núkalo solventným nájomcom. Nik však neprejavil dosť silný záujem. A tak táto viacnásobná pamiatka, fortifikačná, technická i kultúrna, stále chátra, a zdá sa že ešte dlho aj bude. Bodaj by som nemal pravdu.
Jozef Duchoň
Nabudúce: Zaujímavé múzejné zbrane
Autor: kim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
