nezmyslami, alebo chybnými údajmi. Platí to aj pre Mlynskú baštu a jej opis v knižke Košice kultúrne pamiatky, vydanej v roku 1974. Odcitujeme, čo tam o objekte píše vtedajší /nedávno zosnulý/ renomovaný umelecký historik a v zátvorkách upozorníme na chyby a nepresnosti, ktorých sa dopustil. Skôr, než začneme, upozorňujeme, že za socialistického režimu sa Továrenská ulica volala inak, po predvojnovom šéfovi nemeckých komunistov Ernestovi Thälmannovi. Nuž:
Vo dvore na Thälmannovej ulici číslo 3, v takzvanom "Mariánskom dvore" sa zachovala bašta /tu mal odborník použiť výraz bastión/ pomenovaná po niekdajšom cisárskom mlyne /horný mlyn nikdy nebol cisársky patril mestu/, pochádzajúca z barokového opevnenia zo 17. storočia /zhodou okolností vtedy v Košiciach prekvitala renesancia/. Ostré, zošikmené, z tesaných kameňov armované nárožia prezrádzajú kvalitnú pevnostnú architektúru. Vo vyššej časti dvora bola bašta neskôr zaklenutá pruskými klenbami, opatrená arkádou /zabudlo sa na pivnicu v "nižšej časti dvora", čiže bývalej priekope/ a adaptovaná pre civilné účely. V rokoch 1802 až 1836 tu bola umiestnená mestská /nepatrila mestu, ale súkromným podnikateľom/ manufaktúra na kameninový riad, o čom svedčí nápis i nekompletný erb mesta Košíc /bohužiaľ je to štátny znak Uhorska/ na severovýchodnej stane objektu. Po roku 1945 zriadilo mesto v objekte načas ateliéry pre košických maliarov.
O tom, že dnes viditeľný zbytok bastiónu mal až dvoch predchodcov, z 15. a 16. storočia, a že tu fungovala aj fabrika na kožiarske výrobky, autor evidentne nevedel. Ako vidieť, úroveň vedomostí sa za posledných tridsať rokov predsa len zvýšila pre Bratislavské pamiatkové panstvo môže byť prekvapujúce, že dokonca aj v "ďalekých" Košiciach.
Autor: kim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
