bývalého bastiónu po tom, čo tu zanikla Wirknerova továreň na kožený tovar. Jozef Vojnárovics sa narodil na samom sklonku 18. storočia, v roku 1798 v Bardejove. Medicínu vyštudoval v Pešti v roku 1825 a už v nasledujúcom roku sa stal čestným lekárom Abovskej župy. V auguste 1831 ho vymenovali aj za čestného lekára mesta Košice. Bolo to v roku povestnej cholerovej epidémie spojenej s povstaním ľudu a zdá sa, že doktor Vojnárovics sa angažoval v boji s epidémiou. Občanom mesta Košice sa však stal až v roku 1837.
Ihneď po potlačení maďarskej revolúcie v rokoch 1848 1849 ho cisársky vládny komisár menoval hlavným lekárom mestskej verejnej nemocnice. Zároveň viedol dočasnú ruskú vojenskú nemocnicu pre ranených a chorých intervenčnej armády, ktorá pomohla udusiť povstanie v Uhorsku. V roku 1861 odišiel ako mestský lekár a šéf nemocnice na dôchodok nezvolili ho. Mal vtedy už 63 rokov. No stále to bol bohatý pán, ktorý si kúpil zrušenú továreň bratov Wirknerovcov, prebudoval ju na obytný objekt a usadil sa tu. Po čase sa ujalo pomenovanie tohto miesta po jeho manželke, pani Márii. V tých časoch to bol jeden zo spôsobov, ako oceniť lásku a obetavosť životnej družky.
Vzhľadom na svoj majetok ostával doktor Vojnárovics nevoleným /virilným/ členom mestského zastupiteľstva. Angažoval sa stále vo výbore Košickej sporiteľne /až do roku 1874/ a v roku 1867 bol jedným zo zakladateľov Prvej hornouhorskej záložne. Ako osemdesiatpäťročný starček daroval Hornouhorskému múzeu onen kamenný erb z červeného mramoru, ktorý sme popisovali v druhom pokračovaní seriálu, a ktorý je dnes zamurovaný na poschodí Miklušovej väznice. Doktor Vojnárovics sa dožil nádherných 99 rokov. Zomrel 4. marca 1897 a pochovali ho na kalvárskom cintoríne, ktorý je už desaťročia zrušený. Pravdepodobne tu spočívala aj jeho žena Mária, no nevieme, kedy zosnula.
Autor: kim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
