niekedy náš dabing priam vyzdvihujú, veď dabléri seriálu ´Priatelia´ sa stali známi najmä vďaka tomu, že prepožičali hlas americkým kolegom. Na druhej strane vie byť slovenské publikum kruté a neváha výkon niektorých dabingových hercov znosiť pod zem.

Dabingové roly košických hercov

Peter Himič - Kevin Spacey, Alan Davies

Peter Rašev - Michael Douglas, Jean Poul Belmondo

Ivan Krúpa - Bruce Willis

Henrieta Kecerová - Mila Jovovich

V Košiciach je situácia v dabingu na prvý pohľad pomerne jasná. Dabovať možno v štúdiu Slovenskej televízie alebo v súkromnom štúdiu Savid. V Bratislave je súkromných štúdií viac, a teda tamojší herci majú i viac príležitostí si prostredníctvom dabingu finančne prilepšiť. Takmer všetky filmy, ktoré slovenské televízne stanice ponúkajú, sú nadabované bratislavskými hercami. V Košiciach je silná tradícia dabovania dokumentárnych filmov a seriálov, pripravujú sa tu však pravidelne aj animované filmy pre deti ale i celovečerné filmy pre dospelých.

Pravdou však je, že STV sa snaží šetriť, čo sa odrazilo i na podmienkach zmlúv pre dabingových hercov. Bratislavčania sa búria, ich košickí kolegovia však majú smolu, lebo nemajú k dispozícii množstvo súkromných dabingových štúdií, kde by mohli pracovať. Nepracovať pre STV pre nich znamená pripraviť sa o možnosť zárobku. Mnohí dochádzajú za prácou do Bratislavy. Možno ste vo vysielaní verejnoprávnej televízie postrehli seriál ´Sága rodu Forsythovcov´. Po prvých dvoch dieloch sa vymenilo dabingové obsadenie. Bratislavskí herci odmietli ďalej pracovať a k slovu sa dostali Košičania. Z televíznej obrazovky máte možnosť často začuť Petra Raševa, Danu Košickú, Petra Himiča, Ľubu Blaškovičovú, Henrietu Kecerovú či Ivana Krúpu a mnohých ďalších.

Musí sa trafiť

"Herecký tím síce nemáme v Košiciach taký veľký ako v Bratislave, ale herci, ktorí tu sú, nie sú o nič horší," zamyslel sa režisér STV Peter Hudák, ktorý má skúsenosti s réžiou dabingov. "Nemáme problém naplniť celú škálu rôznych hereckých charakterov a filmových žánrov." Podľa P. Hudáka je dabing špecifickou umeleckou disciplínou a najdôležitejšie na jeho práci je ´trafiť´ sa v obsadení. "Herec v dabingu by podľa mňa mal mať dobrý hudobný sluch a zmysel pre rytmus."

Mali ste niekedy pri počúvaní nadabovaného filmu či seriálu pocit, že vy by ste to tiež dokázali a možno aj lepšie? Neherec v dabingu je však zriedkavá záležitosť. "Ja som sa s nehercom v dabingu ešte nestretol. Ktokoľvek, kto chce dabovať, musí byť odborne na to pripravený. Lebo chyba by mohla pokaziť celý film." Ak treba teda do dabingu napríklad obsadiť deti, šancu majú najmä žiaci umeleckých škôl, kde k herectvu a prednesu už ´pričuchli´. A čo sa týka hercov, tých má i sám P. Hudák mnohých už ´zaškatuľkovaných´. Nie je to však škatuľkovanie v tom negatívnom zmysle slova. "Ak som sa už raz dobre ´trafil´ a viem, že niekoho hlas sedí presne na daného zahraničného herca, bola by to škoda meniť," dodal P. Hudák.

Prečo sa Raševovi zježili vlasy?

Podobné - vlastne úplne rovnaké skúsenosti s obsadzovaním hercov - má i Peter Rašev. "Sám som daboval Jeana Poula Belmonda. Nemám pocit, že by som to urobil zle, ale bol by som radšej, keby to spravil Jirka Krampol. Na jeho hlas sme u Belmonda všetci zvyknutí. Vlasy sa mi zježili, keď som raz počul Luisa de Funésa nadabovaného istým slovenským hercom. Bolo to príšerné." P. Rašev dabing dobre pozná z hereckého ale i režisérskeho pohľadu. "Už sa mi stalo, že som vybral košického herca a jeho hlas sedel na zahraničného kolegu ako ´zadok na šerbeľ´. Potom som však zistil, že tohto herca dabovali aj v Bratislave a na jeho hlas použili niekoho úplne iného. To je podľa mňa škoda," nazdáva sa P. Rašev. Zrejme má pravdu, lebo slovenský divák si rád zvykne na to, že istého herca počúva stále s tým istým hlasom.

Na Slovensku je málo príležitostí pre hercov zahrať si, a tak i P. Rašev vníma dabing ako akúsi ´náplasť´. "Herec v dobrom filme má pocit, ako keby tú postavu robil sám. Nechce predsa tomu zahraničnému kolegovi poškodiť a nechce pokaziť film. Treba sa stotožniť s postavou, vdýchnuť jej slovenskú dušu. Niekedy mám po dabovaní pocit, že som si sám zahral," prezradil herec, ktorý svoj hlas prepožičal i Michaelovi Douglasovi počas 52 dielneho seriálu V uliciach San Francisca. "Raz som sa v noci vracal domov a zastavili ma akísi ´spoluobčania´ a drzo pýtali cigarety. Tie som však nemal a vyzeralo ta aj na potýčku. Povedal som im - ´Nebláznite, ja som unavený a ponáhľam sa domov.´ Na to jeden vykríkol - ´Chlopi, nešaľce še! Šak to je Dágles!´"

P. Rašev má za sebou ako režisér vyše 200 dabingov. "Robím to už mnoho rokov a vidím, že sa znižuje kvalita tejto práce. Niekedy sme mali na film aj týždeň času, teraz maximálne dva dni. Výrazne sa zhoršila i kvalita zvuku. Ak však cez deň vidíte niekoľko telenoviel, ktoré sú zlé, tak vám nekvalitný dabing pri nich ani neprekáža. Iné to je pri dobrých filmoch. Už sa mi stalo, že som si zapol film a bol veľmi zle nadabovaný. Často si poviem, že ja by som to urobil lepšie a každého kritizujem," povedal P. Rašev s úsmevom. "Sám seba nepočúvam, občas si totiž leziem na nervy. Dcéry to dobre vedia okomentovať. Zapnú televízor a povedia si - No zbohom - zase Rašev."

Potrebuje aj divadlo

Herečka Štátneho divadla (ŠD) v Košiciach Dana Košická sa tiež stále viac a viac dostáva Slovákom do uší a neraz kvôli dabingu cestuje do Bratislavy. "Dabing prináša peniažky, ale je to náročná umelecká disciplína. Netreba to však porovnávať s divadlom, aj keď je pravda, že tieto dve práce sa navzájom ovplyvňujú," nazdáva sa D. Košická. Herectvo v divadle jej pomáha byť dobrou dablérkou a pri dabovaní dobrého filmu zas môže čo to od zahraničnej kolegyne ´odkukať´. "Rada robím zaujímavé filmy a dabujem kvalitných hercov. Občas sa však treba popasovať aj s príšerným filmom a vtedy je dabing ťažkou drinou. Nevymenila by som to za divadlo a veľmi sa čudujem hercom, ktorí rezignovali a živia sa už iba týmto. Ja potrebujem tvorivú prácu a v dabingu jednoducho postavu nezahráte lepšie, ako herec na plátne."

V poslednej dobe zaznel jej hlas v spomínanom seriáli Sága rodu Forsythovcov. "Závidela som tej ´mojej´ herečke krásne interiéry, kostýmy. Keď som dabovala seriál Flipper, závidela som hercom to, že natáčali celý čas pri mori. Ľudia si však najmä zapamätajú filmové hviezdy. Rada by som sa stala hlasom Meryl Streepovej alebo Nicol Kidmanovej. Určite netúžim po dabovaní telenoviel," prezradila herečka, pre ktorú je občas dabing ako ´šichta v bani´. "Keď som naposledy strávila 12 hodín v štúdiu stojac na nohách, povedala som si - len my a baníci. Nohy som mala večer napuchnuté ako sud, bolel ma chrbát."

Psov by ´škrtil´

Podobné skúsenosti s hodinami strávenými v dabingovom štúdiu pozná aj riaditeľ ŠD Peter Himič. "Na túto prácu sa pozerám i ako riaditeľ inštitúcie, ktorej zamestnanci v dabingu často pracujú. Myslím si, že naši herci by si mali svoje schopnosti rozvíjať aj mimo divadla, to im predsa nemôže uškodiť." Ak si teda splnia svoje pracovné povinnosti v divadle, nič im nebráni ísť do dabingového štúdia. Rovnako ako ich ´šéfovi´. "Dabing mám rád, lebo si pri ňom oddýchnem, považujem ho za relax. Je to zaujímavá práca, prepožičiavam pri nej vlastne svoju dušu. Nanovo vytvárame postavy." P. Himič svoj hlas prepožičal i americkému hercovi Kevinovi Spaceyovi vo filme Americká krása. "Bola to skvelá príležitosť. Ale najviac však vo mne stopy zanechalo dabovanie britského detektívneho seriálu Jonathan Creek. Herec Alan Davies, ktorého som daboval, rozprával bez zvláštneho hlasového ozvláštnenia."

Spolu s košickými kolegami I. Krúpom či Jozefom Úradníkom pracuje často P. Himič aj na nadabovaní dokumentov pre kanál Discovery. "Je to výučba zadarmo. Tie fakty, ktoré čítam, sa na mňa jednoducho ´prilepia´. Najradšej robím dokumenty s historickou témou, nemám rád dokumenty o technike a nič mi nehovorí tematika lietadiel. Prírodopisné seriály sú tiež fajn, ale keď dvanásť hodím hovorím o psoch a potom vyjdem na ulicu a nejakého zbadám, tak by som škrtil, " dodal P. Himič s úsmevom.

Dabovať horor je horor

Ďalšia z košických herečiek - Henrieta Kecerová, si vyskúšala vďaka dabingu i úlohu Johanky z Arcu. Práve vo filme Luca Bessona o francúzskej bojovníčke prepožičala hlas herečke Mile Jovovich. "Myslím, že práca na tomto filme bola asi najťažšia zo všetkých, ktoré som doteraz v dabingu robila. Je to dvaapolhodinový film a Mila Jovovich v ňom stále vreští a má hysterické záchvaty. Moje hlasivky dostali poriadne zabrať, liečila som si ich celý týždeň," spomenula si H. Kecerová, podľa ktorej dabing nemôže robiť každý herec. "Treba sa to naučiť, aj ja som sa musela snažiť dostať sa do toho. Napriek tomu si myslím, že herci majú túto prácu radi, často je dabovanie veselé." H. Kecerová o tom vie svoje, v jednom seriáli sa jej namiesto vety ´S falošným pasom môžem ísť kam chceš´, podarilo povedať ´S palošným fasom...´ "Tie písmenká mi akosi preskočili. Desať minút sme sa smiali a nedokázali ďalej pracovať."

Často sa košická herečka pristihne, že sa podvedome snaží za dabingovým pultom napodobňovať gestá herca na plátne. "Nemám však veľa možností na gestikuláciu. Jednou rukou si pridržiavam káble, druhou papiere, aby nešušťali." Nie je to teda žiadna ´srada´, treba sa sústrediť, dávať pozor na drobnosti a popritom i podať herecký výkon. Niekedy môže byť dabovanie veľmi nepríjemnou skúsenosťou. "Nikdy som si ako divák neuvedomila, že aj horory treba nadabovať a že to zrejme pre hercov nie je nič príjemné. Raz som však dabovala Historky z podsvetia´´ , sústredila som sa na text a zrazu som pred očami mala záber z filmu. Bolo to príšerné, urobilo sa mi zle. Dosť ma to vykoľajilo a chvíľu trvalo, kým som sa mohla opäť skoncentrovať," dodala H. Kecerová.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: ela

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári