videli. Záhadná sila znehybní žehličku na jeho hrudi, akoby Newtonov gravitačný zákon neplatil. Biofyzici nepripúšťajú, že je to možné. Vraj sa to dá vysvetliť iba ako prepracovaný trik. Spomínajú lepidlo či úpravu povrchu predmetov. Nepripúšťajú, že môže ísť o čosi "transcendentálne" a nevysvetliteľné. My sme ale na vlastné oči videli "skrotenie" viacerých vecí na jeho tele.

Naše stretnutie s J. Ruščinom bolo od začiatku poznamenané jeho smútkom. Človek plný optimizmu a humoru, ktorý dokázal zlepšiť náladu azda každému, bol odrazu iný. Pred mesiacom pochoval brata a bolesť je stále silná. Brat mal iba 45 rokov, skosil ho ťažký infarkt. Pár rokov dozadu mu umrela na rakovinu mama. Vo veľkých bolestiach pretrpela niekoľko mesiacov, kým neprišla milosrdná smrť.

J. Ruščin citlivo vníma život okolo seba, má ho rád, hoci osud sa s ním nemaznal. Má zriedkavé danosti. Dokáže udržať na holom tele (podotýkame, že v jeho zvislej polohe) všakovaké predmety. Pred naším rozhovorom to bol mobilný telefón i žehlička a celý výstup pôsobil dojmom akoby šlo o banálnu vec.

Popudom vyskúšať svoje tak trochu nadprirodzené schopnosti bol pre J. Ruščina článok v nejakom časopise. Neznáma žena udržala na svojom tele kovové lyžice. Pán Ruščin to vyskúšal a poľahky to dokázal tiež. Vyzeralo to natoľko samozrejmé, že ho syn podpichol: ´Skús niečo ťažšie, povedzme žehličku´. No tá spočiatku trucovala. "Potom som sa s ňou porozprával a šlo to," spomína J. Ruščin. "Pri masívnejších predmetoch sa musím sústrediť, dostať sa do inej úrovne vedomia. Vnútorne sa upokojiť, naladiť. Vtedy cítim v sebe harmóniu a pokoj. V takomto stave zostávajú predmety na tele..."

Kedysi dávno dostal J. Ruščin konkrétnu ponuku - účinkovať v istom varieté. Odmena bola stanovená na 500 korún za vystúpenie. Čo čert nechcel, v tom čase fungoval v tej istej budove aj erotický salón. Manželka sa to akýmsi záhadným spôsobom dozvedela a poriadne ho skrstila. Z džobu nebolo nič. "Ak ma z času na čas kamaráti poprosia o vystúpenie na súkromnej akcii, neodmietnem. Potom ale musím regenerovať. Predmet akoby mi z toho miesta na tele odsal všetku energiu. Musím si ho ohrievať."

J. Ruščin odmieta pravidelné vystupovanie, hoci nejaká ponuka sa stále objaví. Vnútorný inštinkt mu navráva, že by to nebolo správne. Rovnako ako dať sa nahovoriť na ľudové liečiteľstvo. Má síce do istej miery "nadprirodzené" danosti, no liečiť ľudí si netrúfa: "Bez základných skúseností a podrobného štúdia do toho rozhodne nepôjdem. Ublížiť niekomu, to rozhodne nebudem riskovať!"

O správnosti tohto rozhodnutia ho utvrdili aj zážitky istej ženy. Na základe jeho podnetov sa pustila do liečenia ľudí. Podivným spôsobom na ňu prešli mnohé choroby jej pacientov. J. Ruščin je presvedčený, že vari 90 percent ľudových liečiteľov tvoria šarlatáni. Na druhej strane - sú aj ľudia s výnimočnými schopnosťami. "Bol som na vyšetrení u istej ženy. Prešla mi rukami pozdĺž celého tela, vravela mi, že cíti zdravotné problémy v oblasti hrude a brucha. Vŕtalo mi to hlavou, po niekoľkých mesiacoch prišlo na jej slová. Mal som pruh, vyoperovali mi slepé črevo, mal som chorý pankreas. A pred rokom som prekonal infarkt."

"Magnetický" muž sám pocítil, že ľudský jedinec môže disponovať záhadnou vnútornou energiou. Liečenie je podľa neho do značnej miery psychická záležitosť. "Základná podmienka je jedna - vy sami musíte uveriť, že vás ktosi je schopný vyliečiť. Veď história pozná veľa prípadov, keď pacientom podávali úplne bezcenné preparáty, o ktorých im tvrdili, že je to skvelý liek. Neraz sa chorí vyliečili. Treba ešte zásadnejší dôkaz, že psychika má v liečení niekedy ústrednú úlohu?"

Aj jeho osobné patálie spred viacerých rokov zaútočili cez dušu na organizmus. Musel sa pratať z bytu, v ktorom prežil takmer celý život. Bol to tvrdý atak na myseľ, v ktorej mu dlho doznievala existenčná neistota celej rodiny Ruščinovcov. Vtedy prepukli aj vážnejšie zdravotné ťažkosti. Prehrýzol sa cez ne. Rodina sa ešte viac zomkla, stmelila. "Ak má chlap takú skvelú manželku ako ja, nezlomí ho nič na svete. Onedlho oslávime 29. výročie svadby a ja každému prízvukujem - bodaj by mali všetci také manželstvá! Nenadobudli sme si veľa vecí, no vzájomná úcta a láska je cennejšia než materiálne bohatstvo. Za všetky tie roky sme boli pohnevaní celkovo asi tak hodinu..."

Súvislosti vážnych zdravotných patálií s mesiacmi, keď rodina bojovala doslova o holú existenciu a všetci jej členovia mali mysle plné obáv, sú podľa pána Ruščina badateľné. Roky predtým sa pohyboval na zdravom vzduchu, robil správcu tenisových kurtov. Videl desiatky tréningov nádejných hráčov, spoznal mnohých aj po ľudskej stránke. Jednu momentku má stále vrytú do pamäti. "V ten deň trénoval na jednom z kurtov Karol Hingis so svojou dcérou. Vtedy mala Martinka asi päť rokov. Stála pri sieti a vracala otcove údery perfektnými volejmi. Bolo to také úžasné, že všetci prerušili tréningy a v nemom údive pozerali na to zázračné dieťa. Aj ostrieľaní borci zabudli na vlastnú hru. Každý, kto sa trochu vyznal v tenise, musel cítiť, že malá Martinka je mimoriadny talent. Samozrejme, oveľa neskôr to potvrdzovala po celom svete."

J. Ruščin udivuje azda každého, kto mal možnosť vidieť jeho "kúzla" na vlastné oči. Nedajú sa racionálne vysvetliť, dajú sa chápať ako čosi medzi nebom a zemou. Čosi rozumom nepostihnuteľné. Keď sme sa obrátili na expertov na biofyziku, zareagovali ako praví vedci. Doc. Jozef Uličný z Katedry biofyziky Prírodovedeckej fakulty UPJŠ s miernou iróniou k "prípadu" povedal: "Ťažko je mi vysvetľovať niečo, čo som nevidel. Ale fyzici sú skeptici vo všetkom, čo sa nedá objektívne zmerať, povážiť. Sú javy, ktoré sa na prvý pohľad zdajú ako nemožné. Väčšinou fyzici nájdu logické vysvetlenie. Bol som na viacerých prednáškach o psychotronike, bolo v nich veľa elementárnych chýb. Vedecký systém nemôže popierať sám seba..." Na priamu otázku, či sa schopnosti pána Ruščina dajú vysvetliť na základe biofyzikálnych zákonov, doc. Uličný odpovedal: "Nie. Pravdupovediac, predpokladám, že v celej záležitosti je nejaký zásadný háčik. Neverím, že je človek schopný spraviť to, o čom hovoríte..."

Potvrdzujeme, že J. Ruščin priamo pred naším zrakom "znehybnil" na svojej nahej hrudi už spomínané predmety. Takže empiricky to možno potvrdiť, teoreticky vysvetliť podľa biofyzikov nie. V rovnakom tóne sa niesol aj komentár Daniela Jancuru, kolegu z rovnakej katedry: "Každý organizmus má prirodzený, vrodený magnetizmus. Ale aby bol natoľko silný, ako uvádzate, taký prípad nepoznám. V žiadnej učebnici biofyziky to nenájdete. Som skeptický, taký efekt možno dosiahnuť iba použitím adhéznej (priľnavej) látky na tele, prípadne inými prostriedkami. Predmet môže byť povrchovo upravený tak, aby mal zvýšenú priľnavosť, alebo iné vhodné fyzikálne či mechanické vlastnosti. Teoreticky by sa to dalo dosiahnuť aj tak, že človek by dokázal sústrediť svoj telesný magnetizmus na konkrétne, presné miesto. No organizmus sám od seba niečo také nedokáže. Vôľou sa to nedá ovplyvniť."

Neurológovia neustále pozorujú elektromagnetické vlny v organizme. Neuróny v mozgu "komunikujú" práve prenosom elektrických signálov. MUDr. Magdaléna Paučová sa popri tradičnej neurológii intenzívne zaujíma aj o alternatívne spôsoby liečby. Má certifikát aj z akupunktúry, kolegovia ju považujú za kompetentnú pre oblasť vecí "medzi nebom a zemou". Hneď skraja nášho rozhovoru odmietla fotografovanie: "Aj cez fotografiu sa dá negatívne pôsobiť na človeka, zachyteného na zábere..."

Potom však bez pobádania súvisle hovorí a z jej slov cítiť, že táto téma je jej veľmi blízka: "Ani moderná diagnostika nedokáže podrobnejšie a do hĺbky ukázať, ako mozog funguje. Rozmanité magnetické polia v organizme sú stále tajomstvom. Mozog je stále, aj v 21. storočí, najzáhadnejší ľudský orgán. Kapacita mozgu je enormná, veď priemerný človek využíva jeho schopnosti približne z jednej štvrtiny. Elektroencefalograf dokáže diagnostikovať trebárs epilepsiu, no pri mnohých iných neurologických ochoreniach nie sme schopní z EEG záznamu jednoznačne problém pomenovať."

Pán Ruščin tvrdí, že každé dieťa má prirodzený magnetizmus. Odskúšal si to s vnúčatami, ktoré hravo udržali na telách menšie predmety. A nebolo treba ich nijako "zaškoľovať", je to jednoducho v nich. MUDr. Paučová dodáva: "Človek má elektromagnetické pole vrodené, už maličké dieťa ho má. Niektorí ľudia ho majú silnejšie, iní slabšie. Občas náhodou na sebe zistia, že majú elektromagnetickej sily v tele viac. Táto oblasť je doteraz určitou záhadou. Liečba energiou, akupresúra (tlak prstami na konkrétne nervové zakončenia), akupunktúra a ďalšie alternatívne liečebné metódy sú založené na prenose energie v organizme. A pomáhajú, hoci mechanizmus ich pôsobenia až tak detailne nepoznáme."

Je mnoho javov, vlastných ľudskému organizmu, ktoré sú iracionálne, nevysvetliteľné. Liečenie aury, filipínski "chirurgovia", ktorí operujú iba rukami, vizionári a jasnovidci. Duša človeka je nemerateľná, mysteriózna. Nie sú aj podivuhodné schopnosti J. Ruščina tajomstvom?

Neurológia je tajomná medicínska disciplína, veď činnosť nervovej sústavy sa nedá podrobne skúmať. Lekári sa snažia iba dešifrovať prejavy, a teda dôsledky tejto činnosti. Ale analyzovať procesy v mozgu je aj v časoch špičkových technológií ťažké. Mozog svojou zložitosťou a štruktúrou výrazne predčí všetky ostatné formy hmoty. "Na tomto svete je veľa vecí, ktoré veda ešte nevie uspokojivo, racionálne vysvetliť," lakonicky konštatuje MUDr. Paučová. My dodávame, že fotografie nie sú žiadna montáž. Takto to vyzerá v reále.

Tajomstiev je okolo nás stále dosť...

Marián BETÍK

Autor: ela

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári