krátky čas zbohatnúť. A keďže legálnou cestou im to nešlo, skúsili podvod. No skôr či neskôr sa o nich začala zaujímať kriminálka a skončili ak nie za mrežami, tak minimále s podmienkou. Dnes sme siahli po prípade, ktorý sa súdnej dohry nedočkal. Hlavný hrdina, uvedomujúc si vážnosť situácie, do ktorej sa dostal, vyriekol nad sebou rozsudok sám...
Všetci, čo 42-ročného Romana S. poznali, ho volali Amigo. Nikto nevedel a ani on sám, prečo tú prezývku dostal. No prijal ju celkom pokojne. Ba časom si z nej vyrobil svoj imidž. Začal sa podľa prezývky správať i obliekať a aj vlasy a fúziky si nechal nafarbiť načierno. Predtým bol však Roman taký, ako si sám hovorieval, krčmový funkcionár. Krčma mu bola zasadačkou, kde mal stranícku skupinu svojich kumpánov, a tiež prezenčku. Tak volal lístok, na ktorý mu výčapník Rudo zapisoval pivá a poldecáky, keď mu dával ´na sekeru´.
V tejto krčme zastihla Romana aj textilná revolúcia, ako sa tej zamatovej u nich v šenku hovorilo. Akýmsi nedopatrením sa dostal do dražobnej miestnosti a tam ho očarilo vyvolávanie státisícov a miliónov. Amigovi Romanovi razom svitlo, čo chce. Prečítal všetky potrebné zákony i vyhlášky a zistil si úverové podmienky. Potom spracoval svojich príbuzných, ktorí mu požičali nejaké peniaze a na pár pôžičiek z banky sa mu zaručili domami.
V ten pamätný deň, keď Roman stŕpnutou rukou dvíhal tabuľku s číslom šesť, sa stal majiteľom troch podnikov. Dvoch reštaurácií, inak povedané krčiem a jedného bufetu. V každej zo svojich prevádzok urobil hneď na druhý deň sebavedomé a pyšné vstupné prehliadky. Nikoho však nevyhodil. O zásobovaní, kontaktoch so skladmi, ale predovšetkým o vedení účtov a o daniach totiž nemal ani šajnu. Na to si najal Karčiho, bývalého vedúceho miestnej Jednoty. A to aj napriek tomu, že ten už dvakrát sedel za manko.
Časom sa Roman viac zaujímal o čierne kšefty. Kúpil napríklad kamión pašovaného alkoholu či cigariet a obratom ho predal s vysokým ziskom. Do svojich podnikov takmer prestal chodiť. Rána sa mu začínali počúvaním poludňajších správ a pracovný deň končieval po polnoci v niektorom z kasín či barov. Vychutnával pach peňazí a ich kúzelnú silu, ktorá účinkovala na mladučké slečinky i na skúsené zamestnankyne erotických salónov. Keď sa mu minuli peniaze, vletel ako víchor do jednej zo svojich prevádzok a vzal z kasy celú tržbu. Vyvaleným predavačkám iba zamával zo svojho Audi a zakričal, že Karči to urovná.
Možno by bolo cesty späť, keby Roman neprišiel na chuť aj ďalšiemu spôsobu obchodovania. Navštívil vytipovaný pivovar, nechal si naložiť kamión plnými bandaskami a zanechal po sebe nekrytú faktúru. Niektorým pivovarníkom to urobil iba raz, iní mu naleteli dva i tri razy. A Roman zakaždým celý kamión strelil hneď za rohom. Samozrejme, platba bola pod cenu, no na ruku. Aspoň mal za čo týždeň žiť a platiť slečnám, ktoré ho obletovali a vyciciavali.
S pribúdajúcimi dňami si však Romanove výstrelky čoraz viac všímala kriminálka. Manká v pokladniciach, neplatenie daní a odvodov, nepreplatené nákupy a dokonca i pozastavené splácanie splátok za vydražené podniky. Najprv to boli iba predvolania na výsluch, neskôr i prvé trestné oznámenia. A sumy, o ktorých sa v nich hovorilo, šli do miliónov.
"Toto je moja veľká noc," vravel údajne v jednu septembrovú, keď si viacerí všimli, že pije viac, ako inokedy. No kým kumpáni sa bavili čoraz lepšie, Roman bol mĺkvejší a utiahnutejší. Nik si to nevšimol a možno ani nechcel. Ba ani to, kedy sa Roman zo spoločnosti polonahých dievčat a roztatárených kamarátov vytratil.
Šiel sám, vzpriamený a vôbec nepôsobil dojmom človeka, ktorý sa túla a nevie, kam ide. Roman to totiž vedel celkom presne. Šiel priamo k železničnej stanici a potom uličkou pozdĺž koľajníc, zhruba kilometer za mesto. Posledný, kto ho videl, bol vydesený rušňovodič v rýchliku, ktorý práve ukrajoval posledné kilometre naprieč republikou. "Zbadal som v diaľke chlapa, ako ide popri trati," spomínal na osudné sekundy. "Pre istotu som naňho zahúkal. Určite to počul, ale on iba pokojne šiel ďalej. Keď som bol iba pár metrov od neho, náhle mi vkročil do koľajišťa a rukou urobil akési gesto..." Rušňovodič zastal, no až o tristo metrov ďalej...
Romana z trate doslova zoškrabovali. Z jeho tela nezostalo pohromade takmer nič. Iba doklady prezradili, o koho išlo. Na základe policajnej správy o smrti Romana S. bolo jeho trestné stíhanie z takmer poltucta paragrafov zastavené.
robo
Autor: ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
