nemocnice s poliklinikou niekoľko dní pred Vianocami. Lekári nezachránili ani život jej donosenej dcérky dieťatko vybrali z matkinho lona mŕtve. Príbuzní nebohých si neprestanú klásť otázku, prečo sa to stalo. K nej sa však pridávajú aj ďalšie otázniky. A výčitky.
"So smrťou manželky a dcérky sa nedá zmieriť. Nepochopím, ako mohli Silviu v nemocnici nechať vykrvácať. Bola to ich kolegyňa, zdravotná sestra pracujúca v tej istej nemocnici. A nechali ju trápiť sa, a navyše zomrieť! Záver vyšetrovacej komisie zriadenej na ministerstve zdravotníctva bol vraj taký, že zdravotníci nepochybili. Ale kde boli, čo robili, keď zomierala?" pýta sa nešťastný mladý muž.
Bol devätnásty december. Košičanka Silvia bola v deviatom mesiaci tehotenstva. Ešte ráno bola na vyšetrení, pričom bolo všetko v poriadku. V noci dostala bolesti. Pred polnocou ju manžel doviezol do nemocnice, aby sa ráno dozvedel, že je mŕtva.
"Na centrálny príjem sme prišli o pol dvanástej. Trvalo asi desať minút, kým sme zohnali sestru, ktorá urobila základné vyšetrenia. Odmerala manželke tlak a teplotu, vyšetrila moč a poslala nás hore na príjem. Silviu dali na lôžko a mňa k nej nepustili s tým, že ešte nerodí, preto tam nemám čo robiť. Postával som na chodbe zhruba dve hodiny, potom ma poslali preč s tým, že je všetko v poriadku a ja som tam zbytočný. Pôrod mal prísť najskôr ráno, preto ma sestrička poslala zbaliť manželke veci. Odišiel som domov netušiac, že manželkine hodiny sú spočítané. Umierala, ale zdravotníci to nevedeli. Ráno mi potom stroho oznámili, že zomrela ona i dieťa," hovorí Košičan Peter Krasnočka.
Oficiálny čas smrti bol podľa neho stanovený na štyridsať minút po štvrtej hodine. Vtedy lekári prestali s oživovaním a prehlásili ženu za mŕtvu. Mladý vdovec si však myslí, že smrť nastala oveľa skôr. "V skutočnosti umrela nejaký čas predtým, ako ju našli bez pohybu a s roztiahnutými zrenicami. Vtedy boli štyri ráno, takže určite zomrela pred štvrtou. Zistilo sa to vraj náhodou, podľa mojich informácií vtedy, keď k nej doniesli inú pacientku. Ťažko povedať, či by smrť musela nevyhnutne nastať aj vtedy, keby ju boli sledovali pozornejšie. Pravda je však taká, že jej asi veľkú pozornosť nevenovali," tvrdí P. Krasnočka.
Svoju domnienku vysvetľuje tým, čo sa dočítal v lekárskej správe a čím ´operovali´ zdravotníci vo svojich výpovediach pred vyšetrovateľom. Dozvedel sa, že jeho ženu najprv napínalo na zvracanie a okolo tretej opakovane zvracala. Pritom vraj stonala, krčila sa a stále sa sťažovala na bolesti v podbrušku. Bola veľmi nepokojná a dezorientovaná. Potom sa odrazu prestala hýbať, pričom sa mal personál domnievať, že spí. "Nuž a potom do miestnosti doniesli inú ženu a všimli si, že nedýcha. Nemohla byť mŕtva dlho, pretože prístroj potvrdil srdcové ozvy dieťaťa. Ženu začali oživovať, no vybrať dieťa cisárskym rezom napadlo lekárov až neskôr. Stalo sa tak až o dvadsať minút na to. Myslím si, že keby tak urobili skôr, zachránili by aspoň dcérku," vysvetľuje muž, podľa ktorého o čomsi svedčí aj skutočnosť, že sa lekári skoro tri týždne nevedeli dohodnúť na čase smrti dieťaťa. Oficiálne bol stanovený na 4.40, ale na matriku šla informácia s časom 4 hodiny 20 minút. "Podľa mňa šlo zo strany zdravotníkov o zanedbanie starostlivosti. Som presvedčený, že personál nekonal, keď mal konať. Bola noc a nikomu sa nechcelo okolo pacientov obskakovať... Ja sa preto so záverom komisie nemôžem zmieriť. Verím, že policajné vyšetrovanie bude mať iný výsledok. Dúfam, že súdny znalec vnesie do prípadu viacej svetla a že justičná polícia je menej ovplyvniteľná zdravotníckou súdržnosťou," hovorí.
* * * RÁMČEK * * *
Agáta Tkáčová: Iba z médií vieme, aký bol záver vyšetrovania
Podobný názor má aj Silviina matka, Michalovčanka Agáta Tkáčová. Tá má okrem zdravotníkov ťažké srdce aj na ministra zdravotníctva. "Tri dni po Silviinej smrti som oslovila lisom Rudolfa Zajaca. Požiadala som ho o prešetrenie prípadu, a on mi už o dva týždne odpovedal. Ubezpečil ma, že ma ministerstvo okamžite upovedomí o výsledkoch zriadenej zdravotnej komisie. Ale nestalo sa tak. Napriek tomu, že ešte začiatkom marca prebehla médiami informácia, že vyšetrovanie bolo ukončené, my sme sa stále nedočkali odpovede. Prešlo už odvtedy dva a pol mesiaca, preto máme na pána ministra, na ktorého sme sa obrátili s veľkou dôverou, ťažké srdce. Iba z médií vieme, aký je záver, že lekári a sestry nič nezanedbali. Sme však opačného názoru. Silvia bola v nemocnici päť hodín a podľa lekárskej správy za celý ten čas dostala jedinú infúziu s výživou. To bolo všetko, čo pre ňu urobili. Zomrela, lebo jej nemal kto pomôcť, napriek tomu, že tam slúžili traja lekári a niekoľko sestier," myslí si žena, ktorá prežila to, čo si žiaden rodič neželá - deň pred Vianocami pochovala vlastné dieťa a vnúča.
Oslovili sme hovorkyňu ministra zdravotníctva s otázkou, prečo ministerstvo po poldruha mesiaci neinformovalo pozostalých o závere vyšetrovacej komisie. Chceli sme tiež vedieť, čo bolo podľa záverov pitvy príčinou úmrtia mladej ženy a akí odborníci rozhodovali o tom, či zdravotníci pochybili alebo nie. Odpoveď Alexandry Novotnej bola pomerne stručná: "Ministerstvo zdravotníctva SR zabezpečilo prešetrovanie predmetnej sťažnosti prostredníctvom odbornej komisie pod vedením hlavného odborníka pre gynekológiu a pôrodníctvo (prof. MUDr. Karol Holomáň, CSc, pozn. red.). Komisia mala sedem členov - okrem hlavného odborníka to boli odborníci odboru gynekológia a súdne lekárstvo a pracovníci MZ SR. Listom z 5. januára 2004 boli rodičia pacientky informovaní o postupe pri prešetrovaní sťažnosti. V najbližších dňoch budú písomne oboznámení s konečnými závermi odbornej komisie."
Ako ministrova hovorkyňa poznamenala, hlavný odborník MZ SR je poradným orgánom ministra zdravotníctva a jeho stanovisko je pre ministerstvo konečné. Keďže predmetný prípad je aj v riešení orgánov činných v trestnom konaní, je podľa A. Novotnej potrebné počkať na ich závery, ktoré sú záväzné pre všetky zúčastnené strany.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
