-Stretnutie zloženom z veršov o láske a ľudskej pospolitosti účinkovali aj huslista Bohumil Smejkal a klavirista Vladimír Hollý. A práve v Košiciach oslávili 120 reprízu programu, s ktorým brázdili po Československu a po prestávke ho opäť obnovili. A to bol dôvod na spomínanie. Pri básni Jána Kostru Ave Eva rozprával o herečke Marke Bencúrovej, s ktorou v polovici minulého storočia často recitoval. Členom tejto poetickej úderky bola aj Beta Poničanová a František Dibarbora.

"Spomínam si ako som Ave Evu celú odrecitoval v Divadle hudby Jánovi Kostrovi. Boli také časy keď ľudia chodili na básnické stretnutia. Dnes musí Honza Dědeček, uvádzajúci chvíľku poézie v Českej televízii, s podkladajúcim sa výrazom vysvetľovať: "Nebojte se, jenom chvilku," plynule prechádzal do českého jazyka.

Český režisér Otakar Vávra ho ako prvý obsadil v roku 1952 do filmu Nástup a potom sa začala jeho filmová éra. "Skúšali sme dialógy v pražskej umeleckej kaviarni Mánes. Sedeli sme oproti sebe a on mi nahadzoval texty mojich partnerov. Nikdy nefajčil, a ako som si zhrozený všimol, po chvíli popolník pred ním kypel zlomenými a obhryzenými špáradlami. Pomyslel som si: Asi to hovorím zle, a pýtam, sa ho: ´Tak budem to teda hrať po slovensky, alebo po česky?´,´Samozrejme, že po česky. Naučíte sa to,´ prikázal mi. A tak som kdesi, v kalendári objavil báseň Novoročná píseň Jaroslava Seiferta. Poézii teda vďačím za to, že som mohol hrať vo všetkých filmoch. Keby som nevedel, nedokážem ani zaskočiť v postave doktora Sovu v seriály Nemocnica na okraji mesta za Karla Högera, ktorý náhle zomrel počas filmovania. A práca na filme Nástup bola mojim najťažším úskalím. Nakrúcalo sa bez postsynchrónov. Bol to obrovský boj s chybami a musel som byť naozaj veľmi sústredený," prezradil Ladislav Chudík.

Neskôr si s básnikom Jaroslavom Seifertom až do jeho smrti dopisoval. "Ale nikdy ma nepočul recitovať. Až jeho dcéra prišla na moju premiéru do pražskej divadelnej kaviarne Viola a nahrala mu to celé na pásku."

Záver svojho takmer dvojhodinového vystúpenia, pri ktorom málokedy čítal z papiera, zľahčil legendárnou básňou Svetozára Hurbana Vajanského "Nôžka". "Tešil som na to, že ju môžem konečne povedať aj tu v Košiciach," poznemanal a hneď na to rozbalil báseň najprv v origináli a potom v štyroch recesitických verziách. Šarišskú mu napísala mama Milana Markoviča. A nechýbala ani Ferom Dibarborom preslávená maďarská "Lábocskó" pri ktorej sa otriasali bránice prítomného publika. "Konečne som v multikultúrnych Košiciach nemusel dávať prekladový slovník, ale mám aj ten, používam ho v Čechách," zasmial sa.

K vrcholom večera patrilo ja zopár listov od svojich ctiteľov. V jednom mu istá pani vyčítala: "Pán doktor Sova, už si u vás nedám operovať kolená. Videla som vás v jednom filme, kde ste hrali takého odporného chlapa, takého sukničkára. Sklamali ste ma pán Sova. To musíte brať všetko čo príde?"

A potom citoval aj z listu svojho seriálového kolegu Miloša Kopeckého, alias doktora Štrossmajera. "Poznali sme sa až na pľaci pri nakrúcaní, stali sa z nás dobrí priatelia. Bojoval s psychickým ochorením a často sa stalo, že zavolal režisérovi: Dnes nemôžem hrať. A všetci vedeli o čo ide. Ja som ho vedel pochopiť, lebo sám som mal neurologické problémy. To nás spájalo. Veľmi ho mrzelo, že ho tak veľmi glorifikovali kvôli postave ironického doktora v seriáli Nemocnica na okraji mesta. ´Oni až teraz zistili, že som dobrý herec,' žaloval sa mi."

Auditórium hltalo každučké slovo jedného z poslednej generácie veľkých hercov doslova bez dychu. A potom nasledovali ovácie po stojačky. "Dnes večer to bol sviatok. Moje narodeniny pokračujú. Začalo to v Prahe, kde som mal tiež nádherné publikum, pokračovalo to Bratislavou a teraz ide tá vlna smerom na východ. Ďakujem," poznamenal skromne herec, ktorý pred pár dňami oslávil osemdesiatku.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári