orchester Diabolské husle pod vedením primáša Jána Berkyho Mrenicu mladšieho. Lístky na toto podujatie si môžete zakúpiť v informačných centrách a v CK Ferrotour. Aby sme vás inšpirovali k zhliadnutiu tohto dvojhodinového umeleckého programu, ponúkame vám rozhovor s jedinou ženou spomedzi šiestich chlapov orchestra, sympatickou violončelistkou Silviou Šarköziovou.
Ako by ste charakterizovali východniarske hudobné cítenie?
"Temperament východoslovenského folklóru sa nezaprie, práve preto veľmi rýchlo osloví akékoľvek publikum. Tunajší folklór je typický rytmom, melodickosťou, karičkami. Aj v našej tvorbe preto nájdete hodné zastúpenie východoslovenského regiónu, či už vo virtuóznych skladbách môjho manžela cimbalistu Ernesta alebo Berkyho."
Máte svoju obľúbenú skladbu?
"Jednu konkrétnu? Ani nie, môj záber je široký, páči sa mi veľa vecí nielen z nášho repertoáru."
Máte štvorročnú dcéru Vanesku, podala sa na muzikantských rodičov?
"Jablko ozaj nepadlo ďaleko od stromu. Už teraz chodí na husličky, hoci veľakrát sa jej nechce cvičiť a to má hneď naporúdzi všakovaké výhovorky. Chápem to, pre také dieťatko je to ešte fyzicky náročné, vyžaduje si to sústredenie a trpezlivosť a vôbec je to obrovská drina. Preto ju do ničoho nesilíme. Ale akonáhle sa jej niečo podarí zahrať, veľmi sa teší a má ďalšiu motiváciu učiť sa. Má silné hudobné cítenie, sama hovorí, že bude buď speváčkou alebo tanečnicou. Veľakrát nás prekvapí svojimi názormi. Niekedy sú až dospelácke, možno preto, lebo sa veľa pohybuje v spoločnosti dospelých."
Ako ste sa zoznámili so svojím manželom?
"Ešte na konzervatóriu. Ja som bola tretiačka a on štvrták. Spočiatku sme sa oťukávali a potom preletela iskra. Zostali sme spolu dodnes."
Neskúsili ste si niekedy zo zvedavosti siahnuť na jeho cimbal?
"To viete, že som skúsila, ale hrať sa mi akosi nedarilo. Má príliš veľa strún. Radšej som sa hneď vrátila k svojim štyrom. Myslím, že violončelo sa ku mne ideálne hodí a vôbec, každému v našom orchestri sadne presne ten nástroj, na ktorý hrá."
Povedzte, neprijali by ste do orchestra ešte jednu ženskú kolegyňu, alebo je vám lepšie v roli najobletovanejšieho ženského elementu?
"Veľmi rada by som k nám ešte jednu ženu prijala. Rada by som si občas poklábosila o výlučne ženských veciach, ale niet s kým. Naši chlapci takéto klebety nemajú radi. Ale vynahradím si to občas, keď spolupracujeme s nejakou speváčkou."
Čo hovoríte na hudobný vkus súčasných mladých ľudí?
"Myslím, že sa to rapídne zlepšuje. Mladí ľudia sú už dnes všestrannejší, dokážu si vyberať, sú rozhľadení. Inštinktívne vedia rozpoznať to dobré, súdiac podľa stále sa zväčšujúcej skupiny mladých, ktorých oslovil folklór. Myslím, že slovenský folklór je nadčasová hodnota, že si skôr či neskôr musí získať každého. Mám pocit, že dnes už každý slušný mladý človek nejako kultúrne žije, venuje sa či už spevu alebo tancu v nejakom súbore."
Ako trávite voľný čas, keď nehráte?
"Najlepšie v kruhu svojej rodiny. S Ernestom a Vaneskou v našom ešte čerstvom rodinnom dome. Teším sa kedy vyjde slniečko a my sa budeme všetci traja slniť v našej záhrade."
Veľa cestujete, ktorá krajina vám utkvela najviac?
"Asi Austrália. Pretože som typ človeka, ktorý si nevie predstaviť žiť niekde inde, ako na Slovensku. A práve v Austrálii mi to pripadalo najpríbuznejšie nášmu naturelu. Tamojší ľudia, kultúra a hlavne podnebie, ktoré bolo veľmi slnečné. A ja milujem slnko a teplo."
Prečo by sa mali Košičania prísť pozrieť na váš najbližší koncert?
"Bude to prekvapenie. Prídeme s vynoveným repertoárom a skladbami, ktoré by poniektorí od nás možno ani nečakali. Máte sa na čo tešiť. Aj my sa tešíme na vás."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári