Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied udelilo štatút Centrum excelentnosti. Otvorenia centra sa zúčastnil aj Štefan Jánoš, ktorý stál pri zrode košického nízkoteplotného laboratória, a ktorému za zásluhy o vybudovanie tohto laboratória udelilo Predsedníctvo SAV Čestnú plaketu SAV Dionýza Ilkoviča za zásluhy v matematicko-fyzikálnych vedách. Otvorenie spomenutého centra sa zhodou okolností konalo len niekoľko dní po vymenovaní Š.Jánoša za titulárneho profesora na univerzite v Berne.
Využili sme prítomnosť Š. Jánoša v Košiciach, aby sme mu položili niekoľko otázok o jeho košických začiatkoch i o jeho terajšom pôsobení v Berne. "Do Košíc som prišiel v roku 1967 ako čerstvý absolvent Fakulty technickej a jadrovej fyziky ČVUT v Prahe. Do Košíc ma takpovediac prilákal vtedajší dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity P.J.Šafárika prof. V. Hajko. Spolu s kolegami som začal budovať laboratórium, ktoré by umožňovalo experimentálne pracovať v oblasti fyziky nízkych a neskôr aj veľmi nízkych teplôt. Bolo to vtedy jediné laboratórium tohto druhu na Slovensku. V roku 1980 som prešiel pracovať na Ústav experimentálnej fyziky SAV, pričom sme spolu s už bývalými kolegami z prírodovedeckej fakulty vytvorili veľmi efektívne pracujúci tím. V Košiciach som pôsobil až do júla roku 1984, keď som z rodinných dôvodov odišiel do Bratislavy, na Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského," spomína na svoje pôsobenie v Košiciach Š. Jánoš.
Možno ešte spomenúť, že Š. Jánoš bol autorom myšlienky vybudovať v košickom nízkoteplotnom laboratóriu zariadenie na získavanie veľmi nízkych teplôt pomocou jadrovej adiabatickej demagnetizácie. V tomto zariadení bola neskôr dosiahnutá najnižšia teplota v strednej Európe. Okrem základného výskumu sa Š. Jánoš úspešne venoval aj aplikáciám nízkych teplôt v praxi. Skonštruoval zmrazovač potrubia (umožňujúceho vymeniť radiátor bez vypustenia vody z celého systému) a je spoluautorom troch vynálezov v oblasti kryochirurgických nástrojov.
Ako a kedy si sa dostal do Bernu, pýtam sa môjho bývalého kolegu. "Na univerzitu v švajčiarskom Berne som sa dostal na konkurz do tímu pre projekt vývoja supravodivého detektora neutrín a tmavej hmoty. V Laboratóriu fyziky vysokých energií Fyzikálneho ústavu Filozoficko-prírodovedeckej fakulty bernskej univerzity som začal pracovať 15. júna 1990. Najprv som bol zaradený ako asistent, pričom prvé dva-tri roky som mal, vzhľadom na moje nie celkom dokonalé jazykové znalosti, na cvičeniach prísediaceho. Neskôr som bol preradený za vedeckého pracovníka, pričom v roku 1995 bola zamietnutá moja žiadosť o uznanie na Slovensku získanej docentúry. V septembri 1997 som však dostal funkčné zaradenie docent II a získal som právo prednášať. Odvtedy mávam každý týždeň dve hodiny cvičení a dve hodiny prednášok, a to zo supravodivosti a supratekutosti. Ťažiskom mojej práce však po celé tie roky bola stavba zariadenia Orpheus na detekciu tmavej hmoty vo vesmíre a uvedenie tohto zariadenia do činnosti," hovorí Štefan.
Približne pred rokom sa na návrh vedúceho Laboratória fyziky vysokých energií prof. K. Pretzla, začalo konanie, ktorého výsledkom je nedávne vymenovanie Štefana Jánoša za titulárneho profesora Univerzity v Berne. Novovymenovaného profesora sme požiadali, aby nám stručne priblížil univerzitu v Berne. "Naša univerzita je kantonálna vysoká škola, na ktorej študuje okolo 10 000 študentov. Na jednotlivých jej fakultách možno študovať právo, prírodné vedy, medicínu, filozofiu, ekonómiu a ďalšie odbory. Pokiaľ ide o štúdium fyziky, najväčší záujem sa sústreďuje na tie smery, ktoré sú teraz takpovediac v móde ide napríklad o životné prostredie či výskum vesmíru," hovorí prof. Jánoš.
A ako je to s platením či neplatením za štúdium? "Študenti platia tzv. imatrikulačný poplatok, ktorý je v súčasnosti 650 frankov za semester. Veľkú položku v študentskom rozpočte tvoria náklady na bývanie, pretože tu nemáme internáty, takže študenti bývajú v prenajatých bytoch. Za garsónku zaplatia mesačne tak okolo 400 frankov, trojizbový byt, v ktorom môžu bývať traja, stojí medzi 900 a 1200 frankmi mesačne. Pripravuje sa aj platenie poplatkov za prílišné predlžovanie doby štúdia," vysvetľuje prof. Jánoš.
Istou zaujímavosťou je, že pri ústnych skúškach musia byť vždy dvaja skúšajúci profesori (hlavný a prísediaci), ktorí sa musia dohodnúť na študentovej známke. Jedna z nových povinností Š.Jánoša ako titulárneho profesora je práve povinnosť zúčastňovať sa vybraných skúšok ako prísediaci. O Štefanovi Jánošovi je známe, že fyzika je pre neho nie len prácou, ale aj jeho koníčkom. Pýtame sa ho preto, či má čas aj na iné záľuby. "Ani nie, pretože do laboratória chodievam obvykle aj v sobotu a nedeľu, ale vo voľnom čase si rád zabehám," hovorí Štefan.
Môžeme ešte spomenúť, že Štefanova manželka Helena, ktorá je absolventkou košickej prírodovedeckej fakulty, je domácou paňou, pretože si za celú dobu pobytu vo Švajčiarsku nemohla nájsť zamestnanie. Jánošovci majú dve deti, staršia Helenka už pracuje, syn Juraj študuje podnikové hospodárstvo a sociológiu. Nakoniec ešte prezradíme, že prof. Jánoš oslávil nedávno šesťdesiatku a tak sme sa možno trochu netaktne opýtali, dokedy ešte môže na univerzite pôsobiť a čo bude po odchode do dôchodku robiť. "Do dôchodku odídem po dosiahnutí 65. roku veku, teda v decembri 2008," hovorí s úsmevom prof. Jánoš a dodáva, "no a potom by som rád mal z času na čas prednášky na univerzite v Bratislave alebo v Košiciach."
V detektívkach sa tomu hovorí návrat na miesto činu. Vo vede je to návrat tam, kde človek začínal poznávať a odhaľovať jej tajomstvá,a kde spoznal, že vedeckému bádaniu upíše celý svoj ďalší život. Komunita košických nízkoteplotných fyzikov sa na návrat "svojho" Števa už veľmi teší...
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
