ale aj podstatne väčší metalový, punkový a hardcoreový underground. Hudba tohto razenia má skrátka silnú tradíciu a o tom, že tamojšie "tvrdé jadro" má čo ponúknuť nielen v prípade kultoviek Terveet Kadet, Forca Macabra, Selfish a podobne, sme sa po pár rokoch opäť naživo presvedčili v Košiciach. V klube Butterfly sa na európskom turné "Finnish Punk Attack" zastavili traja zástupcovia "mladej krvi" a večer 21. mája sa zaradil medzi tie, ktoré naozaj stáli za to.
Napriek tomu, že v sobotu bol na programe štrnásty Without Shame, ani v piatok nechýbalo početné HC/punk/metalové publikum, pretože "Fínov majú ľudia radi už tak akosi z princípu a predošlé návštevy zo Suomi neupadli do zabudnutia aj vďaka hudobnej stránke," vyjadrilo sa hneď viacero návštevníkov.
Akciu s asi hodinovým sklzom otvorili mladíci s názvom Positive Bastards. Nepárali sa vôbec s ničím, do publika nasypali pár desiatok skladieb v dĺžke 15 40 sekúnd, a hudobne oslovili hlavne pamätníkov besného bordelovitého grind coru rokov osemdesiatych. Vypaľovačky v štýle starých Napalm Death, O.L.D. alebo Sore Throat sprevádzal kvalitný trojpolohový rev chlapčiska, ktorý povinnú školskú dochádzku ukončil zrejme len nedávno.
Zlatým klincom programu bola "prerábka" scorpionsovskej "Love Like Hurricane", výrazne tvrdšia ako originál, a raritou čierne, väčšinou zrejme prefarbené vlasy troch z piatich aktérov. Výzor basáka bol natoľko "nefínsky", že istý typ z publika vyrukoval s teóriou "ide o azylanta zo Slovenska, ktorý sa rozhodol tie peniaze si zaslúžiť".
Positive Bastards si s divoko skáčucim publikom poradili behom vari dvadsiatich minút, a nasledovala trištvrtehodinová pauza. Inokedy by mi to v piatok nevadilo, ale v sobotu bola na programe cesta do Čiech. Čo už, keď je párty dobrá, nejaký ten spánok človek oželie.
Druhý spolok, Officer Down, bol hudobne "umiernenejší", ale všetko je relatívne, zmes crustu, HC a punku bola divoká ako sa patrí. Skladby mali tak okolo dvoch-troch minút a vokály tu obstarávali hneď dvaja ľudia, zadredovaná speváčka a jej mužský náprotivok, takže klasická prekrikovačka v štýle "takto to zrejme vyzerá, keď niekto vo squatte za spoločnú kasu kúpi pivo a do kuchyne nedonesie nič." Pod pódiom šlo vcelku o život, takže Fíni sa rozhodne z pódia neponáhľali. Tuším u nich hral bubeník, ktorý má sedemnásť a za kastrólmi sedí od siedmich, ale rytmika bola dobrá u všetkých bánd.
Tretí do partie boli Locast Style. Názov vyzerá ako dobrá slovná hračka, niečo medzi štýlom spodiny a modlivky. Pri zvučení vyznievali melodicky, ale netreba sa nechať oklamať, vo finále z pódia hrmel hutný hard core modernejšieho strihu. V pozdnú nočnú hodinu už bolo obecenstvo pekne rozdivočené, jeden z navýraznejších košických "skákačov" bol nepochybne šťastný, keď fínsky prízvuk oznámil "našli sa tu nejaké tričká, koho to je...?" Prileteli z pódia, čím sa jeden problém vyriešil, druhý vyvstal pri čistení okuliarov "a dočerta, sklíčko fuč...takže tisíc korún tiež...nevadí, hlavne že koncert bol dobrý." Bol, skončil sa vraj o pol druhej, tešíme sa na ďalší.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
