prirodzenou cestou sa mamičkami nikdy nestanú. K ich aktivite sa pridalo občianske združenie Bocian s celoslovenskou pôsobnosťou a pod výzvu pre ministra zdravotníctva pomaly pribúda podpis za podpisom. Ženy sa totiž obávajú, že po prijatí balíka reformných zákonov si budú musieť celú liečbu hradiť z vlastného vrecka. A tým by sa stalo pre väčšinu z nich materstvo nesplniteľným snom, aj keď treba poznamenať, že neplodnosť je tiež problémom mužov.

"Rozhodli sme sa napísať výzvu pre ministra po tom, čo sa vyjadril v médiách, že zvažuje plné spoplatnenie úkonu mimotelového oplodnenia. Zdravotná poisťovňa by už nemala hradiť nič, ani samotné oplodnenie, ani lieky. Jeden pokus pritom vyjde na zhruba päťdesiattisíc korún, pričom nie je zaručený úspešný výsledok. Vyjsť to nemusí ani na tretí-štvrtýkrát... Už teraz je liečba pre mnohé ženy nákladná záležitosť, ale potom by túžba po dieťatku bola pre ne úplne nedosiahnuteľná," hovorí MVDr. Renáta Runčáková. Tridsaťosemročná žena už celé roky túži po dieťati. Na neplodnosť sa lieči posledné štyri roky a je jednou z mnohých, ktoré sa rozhodli podstúpiť umelé oplodnenie. Zároveň je jednou z mála žien, ktoré sú o tom ochotné hovoriť nahlas.

"My sme si ten problém nespôsobili sami. Ide o zdravotný problém, ktorý dokáže dnešná medicína veľakrát vyriešiť. Avšak dostatok finančných prostriedkov na tento náročný proces veľa ľudí nemá. Zaťažujúce sú už len doplatky za lieky, ja som napríklad doplácala naposledy asi desaťtisíc korún... Mám za sebou dva cykly, ďalší si už budem musieť zaplatiť. Ale kým si to budeme môcť s manželom dovoliť, budeme pokúšať šťastie. Sú ale páry, ktoré nemajú ani na jediný cyklus," poznamenáva Renáta Runčáková, podľa ktorej v oblasti umelého oplodnenia na Slovensku nenapredujeme, ale naopak, vraciame sa do minulosti.

"Donedávna platila zdravotná poisťovňa ženám tri cykly, teraz sú to iba dva. Pritom v susednom Maďarsku sa uhrádza až päť cyklov. V Česku sú to síce iba tri, ale bezplatná je úhrada liekov na prípravu mimotelového oplodnenia. Aj v preľudnenej Číne je to podľa mojich informácií lepšie ako u nás," poznamenáva pani Renáta.

Ako sme sa dozvedeli, aktivistkám sa podarilo získať za krátky čas viac ako stopäťdesiat podpisov. Poslať ich chcú prostredníctvom internetu nielen ministrovi zdravotníctva, ale aj všetkým poslancom parlamentu, ktorí budú zanedlho rozhodovať o prijatí reformných zákonov.

"Pod neplodnosť sa podpisuje celý rad príčin - vrodené ochorenia, následky prekonaných zápalov, životné prostredie, stres. Nenesieme na ňom vinu, ale hrozí, že budeme plne niesť následky. Pritom nie sme alkoholici, ani drogovo závislí, ktorým, mimochodom, štát aj naďalej garantuje bezplatnosť celej liečby, čo považujeme za diskriminačné. Preto chceme osloviť kompetentných, aby sa nad tým zamysleli a tiež vyvolať verejnú diskusiu na túto tému. Poslanci by si totiž mali uvedomiť, že sú volenými zástupcami ľudu a preto by im nemal byť ľahostajný názor verejnosti," vysvetľuje R. Runčáková.

Jaroslava GAJDOŠOVÁ

Byť zdravý je základným ľudským právom

Oslovili sme v tejto súvislosti MUDr. Miroslava Hermana, PhD., ktorý je priekopníkom reprodukčnej medicíny v Košiciach.

"Už teraz je liečba neplodných párov aj pre ne samotné finančne náročná. Za lieky doplácajú deväť až trinásťtisíc korún, čo je suma na dnešnú ekonomickú situáciu pomerne značná. Zo zákona som povinný informovať pacientov o výške doplatku za lieky a dennodenne sa stretávam s ich reakciou. Mnohých to prekvapí a kvôli peniazom odsúvajú výkony na neskôr, čo z medicínskeho hľadiska nie je vítaný jav. Ak by sa celá ťarcha financovania umelého oplodnenia presunula na pacientov, určite by sa to negatívne podpísalo pod ich záujem. Dostupnosť tejto liečby by sa vplyvom ekonomických pomerov zhoršila, dovoliť by si ju mohla iba časť pacientov," myslí si MUDr. Herman.

Neplodnosť bola podľa jeho slov uznaná Svetovou zdravotníckou organizáciou ako chorobný stav a mala by sa liečiť. V tomto duchu boli našou vládou podpísané i medzinárodné dokumenty.

"Byť zdravý, a teda i mať dieťa, je základným ľudským právom. Preto chápem aktivitu žien, ktoré po ňom túžia a obávajú sa plného hradenia liečby neplodnosti. Samozrejme, je otázka, či si spoločnosť môže dovoliť investovať do tak nákladnej liečby, akou táto je. Ak si to ale nemôže dovoliť spoločnosť, môže to potom utiahnuť jednotlivec?

Alarmujúcou je skutočnosť, že naša populácia pomaly starne a pri tomto tempe pôrodnosti začne pomaly vymierať. V krajinách, ktoré nedávno vstúpili do EÚ, osciluje priemer počtu narodených detí na jednu ženu v reproduktívnom veku medzi 1,2 a 1,4 dieťaťa. V USA je to vyše dvoch - čo je potrebné na zachovanie populácie. Pritom mnohé naše ženy by chceli mať dieťa, ale ich zdravotný stav to nedovoľuje. Stojí za verejnú diskusiu, ako sa postaviť k tomuto problému," hovorí lekár.

Ako sa dozvedáme, problém neplodnosti dnes rieši asi osemnásť percent manželských párov, teda takmer každý piaty. Neplodnosť sa stáva z roka na rok vypuklejším problémom a podpisuje sa pod neho aj doba, ktorú žijeme. Ekonomická situácia spôsobuje, že páry odkladajú počatie potomka na neskôr a práve vek partnerov, predovšetkým ženy, znižuje šancu na prirodzené oplodnenie. Náklady spojené s liečbou neplodnosti sa takisto podpisujú pod časový odsun tohto kroku, až do obdobia, ktoré už nie je ideálne na reprodukciu.

"Treba si uvedomiť, že neplodnosť nie je len problém zdravotný, ale aj sociálny. Dieťa stmeľuje rodinu a nemožnosť otehotnieť neraz spôsobí rozpad partnerstiev. Je správne, aby neplodné ženy a muži niesli následky za niečo, čo si nespôsobili?" pýta sa za všetky neplodné páry Renáta Runčáková.

(jg)

Nateraz sa nič nemení, ministerstvo chystá nový zákon

Zisťovali sme, čo sa zmení, ak parlament prijme reformné zdravotnícke zákony. Po novom bude totiž presne stanovený rozsah starostlivosti, na ktorý má pacient nárok z verejného (solidárneho) poistenia a v predloženom zozname diagnóz sa ale umelé oplodnenie nenachádza. Bude sa odteraz za liečbu neplodnosti platiť? S touto otázkou sme sa obrátili na hovorkyňu ministra Alexandru Novotnú.

"Pripravená legislatíva nerieši otázku umelého oplodnenia. Bude potrebné pripraviť ďalší zákon a až do jeho prijatia sa v reprodukčnej medicíne nič nemení," konštatovala hovorkyňa.

Aké sú ale zámery ministerstva, sme sa nateraz nedozvedeli. Isté je, že sa Rudolf Zajac pred niekoľkými týždňami pre STV vyjadril, že prioritou musí byť zaplatiť liečbu infarktov, nie umelé oplodnenie. "Možno budeme platiť jeden, možno ani jeden cyklus," konštatoval. Ženy liečiace sa na neplodnosť dúfajú, že minister zmení svoj názor.

(jg)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári