prekrásna zmes orchideí, nádherne kvitnúce kaktusy a sukulenty, nekonečná plejáda farieb a vôní teplomilných rastlín nenechá nikoho na pochybách, že by bolo večným hriechom zničiť viac ako polstoročnú mravenčiu prácu minimálne dvoch generácií nadšených botanikov.
Existenciu Botanickej záhrady Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach ohrozuje akútny nedostatok peňazí. Najväčšia botanická záhrada na Slovensku s unikátnou zbierkou tropických a subtropických rastlín dostala tohto roku z rozpočtu ministerstva školstva dotáciu 2,6 milióna korún. Táto suma stačí na pokrytie približne polovice vlaňajších nákladov.
"Len energie nás vlani stáli takmer 5 miliónov. V tuhších zimách je mesačná faktúra za teplo aj 700-tisíc korún! Je máj a my máme na konte mínus 228-tisíc," hovorí Sergej Mochnacký, riaditeľ zariadenia, ktoré slúži okrem vedeckého výskumu a vzdelávania pracovníkov a študentov univerzity aj širokej verejnosti.
Hlavným problémom unikátneho zariadenia sú skleníky. Zo 40-tisíc druhov a kultivarov tvoria tropické a subtropické rastliny takmer dve tretiny. Na viac ako tisíc druhov sa vzťahuje Medzinárodný dohovor o obchode so vzácnymi rastlinami. Všetky si vyžadujú špecifické podmienky. Za zanedbanie starostlivosti sú vysoké pokuty.
"Skleníky vykurujeme osem mesiacov v roku. Musíme ich vyhrievať aj v týchto studených dňoch. Stačí, aby sme v zime, keď bude vonku mínus desať stupňov, nekúrili tri hodiny, potom už žiadne peniaze nebudeme potrebovať," tvrdí riaditeľ.
Expozičné skleníky s rozlohou 3-tisíc štvorcových metrov majú takmer 50 rokov. Už na prvý pohľad je ich stav žalostný. Zhrdzavené konštrukcie, netesniace sklenené tabule, provizórne utesnené diery.
"Nikdy neboli peniaze na ich pravidelnú údržbu či rekonštrukciu. Našli sa len v prípade havárií. Nechali sme si urobiť energetický audit, čakáme na výsledky. Podľa našich prepočtov predstavujú straty tepla minimálne 40 percent."
Pri návšteve botanických záhrad v Česku mohol kolegom len závidieť: "V Prahe, Brne či v Liberci mali rovnaké problémy. Pred piatimi rokmi staré skleníky zbúrali a postavili nové z moderných materiálov, so špičkovým technickým vybavením, s počítačovou technikou, ktorá riadi celú prevádzku. My keď potrebujeme skleníky zatieniť, natrieme sklenené časti vápnom, keď rastliny potrebujú viac svetla, vápno zotrieme. Tam to funguje cez fotobunky, všetko riadi počítač. Ani v Česku nie sú botanické záhrady ziskové. Štát si je toho vedomý. Do výstavby nových skleníkov investoval 40 miliónov českých korún. Ich dotácie sú s našimi neporovnateľné."
V košickej botanickej záhrade šetria na každom kroku. O prácu príde osem zo 47 zamestnancov. Peniaze sa snažia získať predajom rastlín z nadprodukcie. Vlani navštívilo botanickú záhradu 20-tisíc návštevníkov, zo vstupného, z prenájmu priestorov na fotografovanie mladomanželov v exotickom prostredí a z ďalších aktivít dosiahli príjmy okolo 600-tisíc korún.
"Botanická záhrada sa nemôže stať veľkoproducentom rastlín. Je to predovšetkým vedecká, vzdelávacia, výchovná a kultúrna inštitúcia. Podnikateľskými aktivitami si môžeme len prilepšiť," tvrdí Sergej Mochnacký.
Botanickú záhradu založili v roku 1950. Na 30 hektároch je sústredených 40-tisíc vzácnych, väčšinou chránených rastlinných druhov. Ďalších 30-tisíc rastlín obsahuje herbár botanickej záhrady. V teplých expozičných skleníkoch s rozlohou 3-tisíc štvorcových metrov je verejnosti prístupná mimoriadne vzácna zbierka tropickej a subtropickej vegetácie. V areáli záhrady sa nachádza expozícia dekoratívnej flóry, časť tvorí ekologická náučná plocha s ohrozenými druhmi rastlín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
