sídlom kartuziánov na území Slovenska. Podľa Miroslava Števíka z Ľubovnianskeho múzea v Starej Ľubovni sa tamojší mnísi zapísali do histórie napríklad prvým prekladom Svätého písma do slovenského jazyka, čo je z hľadiska národných dejín významným počinom. Išlo o rehoľu s prísnymi regulami, ktorej členovia sa venovali modlitbe, ale aj včelárstvu či pestovaniu bylín.
Stravovali sa veľmi striedmo, z dnešného pohľadu vegetariánsky, a teda zdravo. Kláštory stavali na odľahlých a málo prístupných miestach. Kým v Slovenskom raji zostali z kláštora iba zrúcaniny, v Pieninách podnes pripomína ich pôsobenie múzeum v Červenom Kláštore. Tamojšie účinkovanie kartuziánov i ďalšej rehole kamaldulov približujú jednotlivé expozície.
Hlbšie načrieť do histórie umožňuje nová brožúra, ktorú vydalo na prahu letnej sezóny Ľubovnianske múzeum v náklade tisíc kusov. Spoluautorka Michaela Timková uviedla, že k najznámejším osobnostiam kláštora patrili frátri Cyprián a Romuald Hadbavní. Kamalduli sa venovali liečiteľstvu a Cyprián, ktorý spravoval kláštornú lekáreň, vyhotovil aj vzácny herbár. Má takmer sto strán, obsahuje asi 300 rastlín s popisom ich využitia. Originál je v Prírodovednom múzeu v Bratislave.
Autor: Červený Kláštor (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
