Novej Vsi. Výstava, ktorú koncepčne pripravil kurátor Bohumír Bachratý, je doposiaľ najrozsiahlejšou individuálnou prehliadkou tvorby rodáka zo Spišského Štiavnika Štefana Hudzíka. Predstavuje jeho diela od najrannejších študentských kresieb zo sedemdesiatych rokov až po aktuálne výsledky tvorivého úsilia zrelého, dnes päťdesiatročného umelca.
V katalógu výstavy i v príhovore na vernisáži zdôraznil kurátor umelcovu tvorivú pokoru, s akou pristupuje najmä k témam z kresťanskej ikonografie. Sú to zväčša diela určené pre sakrálne priestory starších i novovybudovaných kostolov na Spiši i v iných regiónoch Slovenska - Madona, Ukrižovaný, postavy svätcov s tradičnými atribútmi i cykly reliéfov, predstavujúce jednotlivé zastavenia krížovej cesty. Prvé vznikali už v záverečnom období vysokoškolského štúdia - neoficiálne a anonymne, lebo nezodpovedali vtedajším ideologickým normám. Všetky vychádzajú z princípov realistického, veristického zobrazenia a nesú v sebe symbolické významy a emotívnu pôsobivosť nadčasových biblických motívov. Cirkevní objednávatelia našli v Húdzikovi ideálneho partnera - je to autor, ktorému vlastné náboženské presvedčenie v kombinácii s osobným umeleckým založením nedovoľuje búriť sa proti cirkevným autoritám a vnášať nové a provokujúce prvky do sakrálneho sochárstva, dodnes pokračujúceho v klasicistickej tradícii začiatku 19. storočia.
Tú istú výtvarnú polohu reprezentujú aj niektoré, zväčša reliéfne práce, dotvárajúce verejné priestory, najmä Domy smútku. Patrí sem tiež kompozícia s názvom Pocta Majstrovi Pavlovi v priestore recepcie hotela Satel v Poprade, ktorá je výrazom spätosti so spišskou rezbárskou tradíciou, alebo realizácia pre firmu Proarch v Poprade - Pocta Rafaelovi, parafrázujúca v reliéfe Školu aténsku, jednu z Rafaelových vatikánskych stanzií.
V podobnom duchu sa nesie aj Hudzíkova portrétna tvorba, charakterizovaná najmä úsilím o zachytenie vernej podoby modelu. Popri portrétoch rodinných príslušníkov vzniká v jeho ateliéri portrétna galéria súčasných spišských výtvarníkov. Ide však nielen o portréty súčasníkov, ale aj historických osobností, ku ktorým patrila už autorova diplomová práca. Naplno sa v nich prejavuje Hudzíkov zodpovedný a uvážlivý prístup k tvorbe. Pri historických portrétoch spočíva nielen vo vyhľadaní dostupných autentických vyobrazení tej ktorej osobnosti, ale aj v spoznaní jej názorov, diela a iných dobových reálií. Výsledný portrét potom popri čo najvernejšej podobe odzrkadľuje aj idey, ktorým portrétovaný veril, a ktorým podriadil svoj život. Vedľa osobností, ktorých podoba sa zachovala (Vajanský, Francisci a ďalší) vznikli tak aj portréty, ktorých tvár je iba umelcovou fikciou, napríklad niekoľko verzií imaginárneho portrétu najväčšej umeleckej osobnosti stredovekého Spiša - Majstra Pavla z Levoče.
Vo voľných sochách i reliéfoch, medailách, plaketách i v kresbe spracúva sochár svoju najobľúbenejšiu tému z druhej - svetskej oblasti svojej inšpirácie. Motív koňa a jazdca patril k ústredným problémom v celej histórii sochárstva a Štefan Hudzík je jedným z tých slovenských sochárov, ktorí píšu jeho súčasnú históriu. Jeho diela s touto tematikou sú na rozdiel od portrétnej tvorby významovo bohatšie, viacplánové. Pozornejší pohľad nám prezradí, že v nich nejde len o zachytenie fyzickej krásy či krásy pohybu, ale kompozície s názvami Cez prekážku, Pád, Boj, či Stretnutie evokujú asociácie nielen zo života koní. Aj ľuďom sa do cesty stavajú prekážky, ktorých prekonanie je bolestivé a nie vždy úspešné. Sochár si v týchto dielach dožičil viacej voľnosti, nezväzuje mu ruky úsilie o zachytenie vernej podoby. Nebojí sa deformácie, kompozíciu rozihráva dynamickým pohybom, ktorý neraz prekračuje obrys plakety, impresívne modelovaná hmota s figúrkami či ich fragmentmi kontrastuje s nečlenenou tvrdou plochou, zvýrazňujúcou neústupnosť prekážky. Z tejto námetovej oblasti vychádzajú i Hudzíkove monumentálne realizácie z posledného obdobia, ktoré vznikli na sochárskych sympóziách v Banskej Štiavnici a v Hořiciach v Podkrkonoší.
Sochárove kresby nezaostávajú na jubilejnej výstave za trojrozmernými dielami počtom ani kvalitou. Štetcové kresby temperovými farbami nie sú zväčša projektmi budúcich sôch, aj keď sa viažu k ich námetom. Majú vlastnú poetiku, spočívajúcu v spontánnom zachytení prchavého pohybu či unikajúcej myšlienky, bez úsilia o zachytenie detailu. Mnohé z nich sú plnohodnotnými výtvarnými dielami, dopĺňajúcimi umelcov výtvarný profil a umožňujúci bezprostredne nazrieť do jeho vnútorného sveta.
Bilancia Hudzíkovej tvorby pri príležitosti životného jubilea predstavuje pre všetkých návštevníkov Galérie umelcov Spiša silný zážitok a zaslúži si, aby návštevníkov bolo čo najviac. Už preto, že Štefan Hudzík patrí k umelcom, ktorí zostali verní svojmu rodnému Spišu a jeho umeleckým tradíciám, pre ktoré nachádza pokračovateľov aj ako pedagóg výtvarného odboru Strednej priemyselnej školy drevárskej v Spišskej Novej Vsi.
Výstava Štefan Hudzík - Sväté a svetské v Galérii umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi bude prístupná do 20. júna.
Autor: Jitka HAAKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári