najhranejších a najobľúbenejších kapiel, to sú superlatívy, ktoré, súdiac podľa odozvy, pomaly neplatia už len u našich českých susedov. Výstižná skladba 1970 bola označená Andělom za skladbu roka, ich aktuálna výberovka hitov s názvom Premium 1993-2003 je už ovenčená dvojitou platinou.
V Jumbo centre sa o skvelý koncert postarali bubeník a kapelník Pavel Grohmann, basák Ondřej Škoch, gitarista Franta Táborský, saxofonista Štepán Škoch, trúbkar Petr Kužvart a klávesák Karel Heřman. Po úspešnom výkone sme sa v šatni porozprávali so spevákom Michal Malátným.
- Máte na svete výberovku, ktorá bilancuje desaťročnicu Chinaski, hoci vaše začiatky siahajú ešte skôr...
"To áno, ale to sme mali kadejaké zoskupenia, v ktorých sme sa ešte len hľadali. Ak by som to desaťročné obdobie mal zbilancovať, faktom je, že teraz sa nám darí tak, ako ešte nikdy. Posledné turné po športových halách v Čechách bolo vypredané, chodilo na nás tisíce ľudí. Vyzerá to ako vrchol. Aj to, že sme už urobili výberovku môže evokovať zlom. Ale ja ´furt´ dúfam, že to vrchol nie je. Za tie roky sa v kapele premielali stále noví ľudia, s týmito chlapcami v súčasnosti fungujeme asi dva roky. Sme super partia, preto verím, že to najlepšie nás ešte len čaká. Potenciál na to máme."
- Nehrozí, že sa začnete opakovať?
"Sme kapela, ktorá spieva o normálnych veciach zo života. A ten sa neustále mení, rovnako ako my. Práve teraz sa napríklad začínajú odohrávať veci, z ktorých mám silný pocit, bude studnica pre ďalšie texty a pesničky."
- V Čechách vypredávate haly, ako je to so slovenským poslucháčom, musíte ho ešte presviedčať o svojej hudbe?
"Musíme. Chodievame sem pravidelne takmer osem rokov, hráme po kluboch, kam príde raz menej, inokedy viac ľudí. A zakaždým sú iní. Milujem túto klubovú atmosféru, ktorú si v Čechách len tak neužijem. Keď sme minule prišli do Žiliny, tesne pred koncertom tam bolo desať ľudí. Napokon sa ich nazbierala asi stovka. Strašne ma to nakoplo. Vyliezť na pódium a usilovať o priazeň hŕstky ľudí je ozajsným merítkom kvality kapely. Myslím, že sa nám to v tej Žiline podarilo. Baví ma bojovať o našich poslucháčov."
- Prečo si myslíš, že tak veľmi zarezonovala skladba 1970? Žeby medzi ľuďmi tohto ročníka existovalo ozaj nejaké zvláštne puto?
"Je to "klika", lebo 33 máte len raz v živote. Sám to momentálne prežívam. Človek sa už asi musí zmieriť s tým, že je dospelý. Aj keď sa tomu urputne bránim celý život, cítim to. Áno, je to stále o zábave a radosti, ale už sa nesprávam ako tídedžer. Začínam pociťovať zodpovednať voči času, ktorý ešte mám pred sebou. Mladý človek má pocit, že nikdy nezostárne. Po tridsiatke vám naraz dôjde, že ste v tom."
- Ako si teda predstavuješ svoju budúcnosť, keď "to na teba dôjde"?
"Pokojne aj uprostred rodinky s deťmi. A veľmi sa na to teším. A keby som aj nehral v kapele, viem, že zostanem verný divadlu, veď som herec. Umenie ma bude sprevádzať po celý život, nič iné totiž neviem, robím to od pätnástich. No a keď tak sledujem chalanov v kapele, ktorí už kočíkujú, začínam chápať krásu rodičovstva. Už sa toho nebojím, hoci netvrdím, že to chcem hneď teraz. Som fatalista. Vždy som si hovorieval - Až to príde, tak to príde...a to bude prúser. Dnes prvá polovica vety zostáva, ale za to si už dopĺňam...to bude paráda."
- Čo vás čaká po skončení slovenského turné?
"Oddych. Ale pracovný. Do prázdnin by sme radi nahrali CD s rozprávkami pre deti. Oslovili nás z divadla Ypsilon a tak sme si povedali, prečo nie? Veď ja sa aj tak chcem ešte vrátiť do divalda a toto je akýsi mostík. Navyše si môžme vybrať rozprávky, ktoré budeme nahovárať. Rozhodli sme sa pre "Autopohádky", keďže často cetujeme v aute. Napísal ich Jiří Marek a sú o všetkom možnom, čo môžete stretnúť na ceste. Ku každej rozprávke zložíme po jednej detskej pesničke. Bude to niečo úplne odlišné od toho, čo hráme. No a potom na jeseň dáme hlavy do hromady a začneme tvoriť repertoár novej platne."
- Poznáš trošku slovenskú hudobnú scénu? Dokáže ťa zaujať?
"Celé leto hrávame so slovenskými kapelami, takže to mám odsledované. Nepociťujem žiadne rozdiely. Skôr vám trošku závidím, že dokážete zahrať normálnu pesničku. My, keď sa o to snažíme v Čechách, tak sa nám smejú."
- Čo to je "normálna pesnička"?
"Taká ako robia No Name, alebo IMT Smile. V našom podaní nad tým českí poslucháči ohŕňajú nos. Hore menované kapely som videl dvakrát na živo a vždy som sa zrútil. Podobný pocit som mal pri hip-hopovej kapele Trosky. Už som o nich dlho nepočul, ale veľmi im fandím. Pamätám sa tiež na elánovskú platňu Nie sme zlí, tú som vedel celú aj odzadu. Dnes už ma ale súčasný Elán "nebere". Veď oni sami tvrdia, že je to len pre prachy... Mám pocit, že aj keď sa ten náš štátik rozdelil, kultúrne žijeme stále dohromady. Možno je to kvôli jazyku. Ale keď som dnes sedel v košickom parku a len tak si fotil ľudí okolo, jeden mladík vedľa na lavičke končil telefonát so slovami "ta trim še". No tak to už bola pre mňa svahilčina, čo to, preboha, znamená? Odrazu som mal pocit, že som v úplne inej krajine."
- Nenapadlo ti ako hercovi zahrať si v niektorom z množstva vašich muzikálov?
"Práve dnes som jednu muzikálovú rolu odmietol. Trochu ma mrzí, že sa to bude hrať v Štátnej opere, kde by som si rád zaspieval, ale mal to byť muzikál Jack rozparovač. No uznajte. Odmietol som aj ponuku v Rómeovi a Júlii, ale nech sa na mňa nikto nehnevá, mne to pripadá strašne plytké. Texty strašné, hudba povrchná. Priznám sa, že som žiadny muzikál u nás nevidel. Ako hercovi ma takáto umelecká forma, kde sa povrchne spája spev, tanec a herectvo doslova iriuje. Vždy je jedna z týchto zložiek nedokonalá a na to sa ja nemusím pozerať."
- Máš od takýchto vecí nejaký spoľahlivý ventil?
"Prírodu. Keď si chcem odpočinúť, stačí mi odísť do lesa a prejsť si aspoň 20 kilometrov bez toho, aby som musel nad niečím rozmýšľať. Potom som ako znovuzrodený. Pochádzam z dediny, z Českého ráje a som doslova závislý od vlhkého smrekového lesa. Mimochodom, dobre poznám aj váš Slovenský raj. Bol som tam na dovolenke. Bolo to skvelé. Ja žijem v Prahe len kvôli kapele. Ináč ma to tam nejako nebaví a za normálnych okolností by som hneď zdrhol."
- Živí ťa tvoj koníček, považuješ sa za šťastného človeka?
"Ťažká otázka... Ale som štastný. Hoci som chronický pesimista. Ľudia vidia len tú chvíľku na pódiu. Zvyšok muzikantského dňa nemusí byť taký zábavný. Ale dnes som šťastný. Tento košický koncert mi strašne pomohol. Urobil mi tak dobre, že opäť raz nemám chuť s tým praštiť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári