legendy, slovenský perkusionista Jozef "Dodo" Šošoka a charizmatický kontrabasista Aladár Pege. Hudobník s neuveriteľnou prstovou technikou, ktorý nemá vo svete obdobu. Dvojicu dopĺňal vari najväčší talent v oblasti jazzovej interpretácie na Slovensku Lubomír Šrámek. Džezové koncerty vo filharmónii sa posledné roky stali tradíciou KHJ. Trojica džezmanov takmer v úplnej tme len v svetelnom kuželi reflektorov spolu s príjemnou hudbou vytvorila vskutku neopakovateľnú atmosféru. Pred koncertom sme oslovili Doda Šošoku.

Ako sa cítite na javisku filharmónie ?

- Som v pohode. Džez vo filharmónii má u nás dosť veľkú tradíciu. Ja som sa predtým niekoľko rokov snažil, aby sa džezová hudba dostala na Bratislavské hudobné slávnosti. Čo sa mi, samozrejme, podarilo. Takže som napokon na BHS absolvoval niekoľko koncertov s džezovými hviezdami a tešili sa veľkému úspechu. Nazdávam sa, že má džez absolútne miesto aj vo filharmónii. Lebo je to rovnako dobrá hudba ako hociktorá iná. A keď je kvalitná, tak je všetko v poriadku.

Páčilo sa mi, že ste hrali takmer v tme...

- Táto muzika má svoju neopakovateľnú atmosféru a svetlo sa zužuje na tých pár ľudí. Je rozdiel, keď hrá stočlenný symfonický orchester. Je to je trošičku iné, ako keď hrá jedno komorné džezové trio.

S Aladárom Pegem nekoncertujete po prvý raz.

- Poznáme sa už viac ako tridsať rokov. Absolvovali sme niekoľko nádherných koncertov a zájazdov s rôznymi hudobníkmi v medzinárodnom obsadení. Je to môj dlhoročný priateľ, ktorého si veľmi vážim a považujem ho za absolútnu džezovú legendu, za basového virtuóza. A rovnako ho, samozrejme, uznávajú na celom svete.

Všimla som si jeho nádherný rituál. Pred koncertom brnká na struny neuveriteľnou rýchlosťou.

- To je také zahrievanie, ako keď sa športovci rozcvičujú. To sa musí. Každý z nás má nejaký ten svoj, rokmi odskúšaný rituál, ktorý mu pomáha.

Aj vy?

- Ja tiež. Väčšinou mám málo času, tak sa vždy rozcvičujem v šatni. Rozcvičujem si zápästie a trošku technicky, aby som bol zahriaty. Je to dôležitá vec, lebo tvrdý človek vôbec nemôže ísť hrať. A musí byť veľmi dobrá životospráva, preto nefajčím a nepijem. Potrebujem totiž veľa energie. Navyše, ja som väčšinou zájazdov šofér. Takže je to aj otázka vnútornej disciplíny a psychiky človeka.

Teraz máte hustú šnúru koncertov, nedávno ste hrali v Košiciach v trochu inom zložení.

- Bol som tu s Mathewom Mitchellom. Práve minulý týždeň som mal koncert s vynikajúcim poľským spevákom Marekom Balatom, ktorý je absolútnou hviezdou. Takže tých koncertov bol fakt viacej. Je to vždy pestré a som už na to zvyknutý. Preto vytváram tieto medzinárodné projekty, lebo práve tá náročnosť ma veľmi inšpiruje. Človeka to nenecháva na náhode a v stereotype. Keď máte iba jeden orchester s ktorým hráte 30 rokov, potom sa už nič nového nestane. Len starý repertoár omieľate. A tu vždy musíte jeden druhého tolerovať, chápať ho a jedno z druhým. Je to veľmi inšpirujúce.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári