uplynulých dňoch dostal ponuku na diplomatické miesto. V druhej polovici júna sa stane vojenským pridelencom na slovenskej ambasáde v Rusku.

"Vždy som sníval o takomto poste, je to pre mňa veľká výzva. Idem do niečoho nového, no na druhej strane sa na prácu teším," povedal nám I. Bella.

Ako dodal, je presvedčený, že práve bývalí kozmonauti môžu pracovať na takomto poste. "Určite, absolvovali sme špeciálnu psychickú, fyzickú i vedeckú prípravu. V čase, keď ma vybrali za člena posádky, tak sa robil výber z 1500 uchádzačov. Sitom prešlo trinásť, do kozmu sme leteli traja. Títo ľudia musia spĺňať množstvo parametrov a odlišujú sa od bežnej populácie. Mali sme stanovené špeciálne pracovné režimy, kde sme sa učili pracovať pod napätím. Kozmonaut musí mať nadhľad a veci riešiť chladnou hlavou. Preto si myslím, že kozmonauti majú šanci uplatniť sa nielen v politike, ale vo všetkých oblastiach."

Príprava na let do kozmu bola veľmi náročná, mnohí prísne kritériá nesplnili... "V Rusku trvá príprava kozmonautov päť rokov. Ide o veľmi náročný proces, človek študuje materiály z rôznych oblastí. Vzhľadom na požadované množstvo informácií, ktoré musí budúci kozmonaut prijať sa uvažuje, že čoskoro sa bude príprava považovať za absolvovanie doktorantského štúdia. Mali by sa udeľovať tituly doktorov prírodných vied."

Ivan Bella sa od marca 1998 spolu s náhradníkom podplukovníkom Michalom Fulierom pripravoval na let do vesmíru v Centre prípravy kozmonautov vo Hviezdnom mestečku pri Moskve. V sobotu 20. februára 1999, presne o piatej hodine a sedemnástej minúte, odštartovala z kozmodrómu Bajkonur na obežnú dráhu do kozmu raketa s kozmickou loďou Sojuz TM-29. Na jej palube bola trojčlenná medzinárodná posádka, ktorej veliteľom bol Viktor Afanasiev z Ruska. Letel, aj vtedy 34-ročný Ivan Bella a spolu s ním palubný inžinier Jean-Pierre Haigneré z Francúzska.

Po návrate to bola sláva, my sme sa Ivana opýtali, či je náročnejší let do kozmu, alebo popularita po jeho návrate na zem. "Musím povedať, že obe veci boli veľmi náročné. Počas prípravy na let sme mali veľkú zodpovednosť. Išlo o tisícky hodín tvrdej práce a štúdia. Neboli sme tam ako turisti, čakalo sa od nás, že budeme plnohodnotne spolupracovať. A veru, makali sme. Päť - šesť dní v týždni po osemnásť hodín. Bolo to náročné, no nezasiahlo to tak do môjho života, ako návrat. Z neznámeho pilota sa okamžite stala osoba v centre záujmu. Pocítila to aj rodina. Kde sa objavím, vyvolám rozruch," vysvetľuje kozmonaut a dodáva, že po návrate na Zem bola pomaly jedinou témou pre všetkých s ktorými sa stretol kozmonautika. "Musel som sa však venovať aj práci na ministerstve obrany. Po roku v práci čakali, že som sa už vyrozprával a začnem konečne naplno pracovať."

Ivan Bella sa aj po vyše piatich rokoch od letu do kozmu s rodinou vída málo. Manželku a štyri deti často nevidí. "Ráno odchádzam, keď ešte spia, domov prichádzam a už spia. Ťažko však definovať, čo je náročnejšie. Povedal by som, že v čase prípravy na let som síce v Rusku makal, no rodina mala kľud. Teraz ho nemá nik z nás. Záujem médií a ľudí o moju osobu neutícha."

Na orbitálnej stanici Mir strávil šesť dní. Na Zem sa vrátil 28. februára spolu s Gennadijom Padalkom, ktorý bol na orbite od augusta 1998 a jeho partneri S. Avdejev, V. Afanasiev a J. P. Haigneré zostali vo vesmíre plniť ďalšieho úlohy kozmického výskumu. Prvý slovenský kozmonaut, nemusí byť podľa I. Bellu posledným. "Kozmonautika na Slovensku sa mnou neskončila, v podstate začala v období Interkosmosu, keď letel Remek. Aj v súčasnej dobe sa Slovensko v tejto oblasti angažuje, no je to samozrejme limitované peniazmi. Slovenská akadémia vied nemá dosť financií, ale jej ľudia stále pracujú na zariadeniach, ktoré sa raz možno objavia vo vesmíre. Je tu záujem prehĺbiť spoluprácu s americkou NASA, či Európskou kozmickou agentúrou."

A čo I. Bella hovorí na kozmickú turistiku? "Tá vznikla v Rusku, ako nevyhnutnosť. Veď za let do vesmíru sa platí 20 miliónov dolárov, čo by malo ruskej kozmonautike pomôcť. Veď ak sa nájde človek, ktorý je ochotný zaplatiť takúto sumu, do kozmu sa spolu s ním zvezú ďalší dvaja Rusi a urobia výskum. Zatiaľ je však tento druh turistiky len pre bohatých. Rakety sú jednorázovou záležitosťou, ak by boli na opakované použitie, cena by klesla. Myslím, že je otázkou troch desaťročí, kým sa situácia v tejto oblasti zlepší."

Pobyt na vesmírnej stanici nie je časovo obmedzený, no rekord drží Rus Sergej Andrejev, ktorý strávil vo vesmíre celkovo vyše dva roky. "Bolo viacero ľudí, ktorí tam boli okolo 180 dní a nemali s tým žiadne problémy."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári