záujme objektívnej pravdy treba uviesť, že vyhrážky boli aj predtým, ale po tragických udalostiach v Tušiciach v okrese Michalovce, kde otec rodiny po opakovaných vyhrážkach adresovaných manželke hrozbu uskutočnil a zastrelil svoje dve maloleté deti a napokon aj sám seba, sa hladina verejnej mienky výrazne rozčerila. Na druhej strane je pravdou aj to, že trestné oznámenia sa v tomto druhu trestnej činnosti neraz zneužívajú. Stáva sa totiž, že žena, ktorá po čase prestala manžela ľúbiť a našla si iného, sa potrebuje otca svojich detí urýchlene zbaviť. Ako to urobiť? Najjednoduchší spôsob je dostať ho do basy... Párkrát sa s ním poriadne nahlas poháda (je dôležité, aby hádku počuli susedia), niekoľkokrát ho vyprovokuje a jej nedospelé deti na polícii budú unisono vypovedať o tom, ako sa ich otec mamke vyhrážal, že ju zabije. Keď muž po rozhodnutí sudcu skončí vo väzenskej cele, až vtedy si všetci aktéri naplno uvedomia, čo sa deje. Neskôr sa často snažia zmeniť svoje prvotné výpovede a zľahčiť to, čo uviedli predtým. Bližšie na tému vyhrážok hovoríme s advokátom JUDr. Jaroslavom Kucikom z Košíc:
"Problematiku tzv. nebezpečného vyhrážania sa riešia paragrafy 196 a 197a, Trestného zákona spoločne označené ako násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. V jednom aj druhom prípade ide o úmyselné trestné činy - v podobe verbálnych útokov hrubo narušujúcich občianske spolužitie. Rozdiel medzi spomínanými paragrafmi 196 a 197a je ten, že v prvom prípade je predmetom útoku skupina osôb, najmenej traja ľudia, ktorým sa páchateľ vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého rozsahu, kým v druhom prípade, ktorý je v právnickej praxi oveľa častejší, ide o vyhrážanie sa jednotlivcovi usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou. Musí sa to však udiať takým spôsobom, že to u poškodeného môže vzbudiť dôvodnú obavu, že páchateľ svoje vyhrážky naozaj uskutoční," poznamenal JUDr. Kucik.
Jedna z posledných noviel Trestného zákona výrazne sprísnila postih za tento trestný čin v prípade, že objektom vyhrážok páchateľa je blízka alebo jemu zverená osoba, resp. osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove.
"Vzhľadom na to, že v posledných rokoch sa enormne zvýšil počet trestných činov nebezpečného vyhrážania, ku ktorým dochádza medzi blízkymi príbuznými, napríklad medzi manželmi alebo aj bývalými manželmi, ktorí sú po rozvode nútení žiť pod jednou strechou, zákon v takýchto prípadoch ráta so sprísnenou sankciou až na dva roky odňatia slobody."
Dodal, že novelou Trestného zákona sa zároveň rozšíril okruh osôb, ktoré sa v trestnom práve považujú za blízke. Okrem manžela, manželky a príbuzných v priamom pokolení sa za blízke osoby považujú napríklad aj druh a družka, ale aj bývalý druh a bývalá družka, rodič spoločného dieťaťa, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo aspoň istý čas žila v spoločnej domácnosti.
Otvorenou otázkou zostáva, čo všetko možno chápať ako vyhrážku podľa spomínaného paragrafu 197a Trestného zákona.
"Podľa platnej judikatúry (rozhodnutí súdov) takáto vyhrážka musí byť mienená vážne alebo aspoň musí byť takto prednesená. Pri vyhrážke zabitím súd vždy prihliada na povahu páchateľa a tiež na to, ako sa pri vyhrážke správal a čo mal v ruke. Ak nôž, sekeru, ostrý koniec rozbitej pivovej fľaše a podobne, vtedy tu ozaj môže byť dôvodná obava... Treba zdôrazniť, že skutková podstata tohto trestného činu je naplnená už verbálnym útokom, teda samotným vyhrážaním."
Okresný súd Košice I prednedávnom uzavrel kauzu 52-ročného Košičana, ktorý sa svojej bývalej manželke vyhrážal tým, že zaplatí istým ľuďom 5-tisíc korún za to, že jej znetvoria tvár, polámu nohy a navyše on sám siahne na jej zdravie a život. Aj keď sa obžalovaný pred súdom bránil, že jeho bývalá chce takýmto spôsobom dosiahnuť vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyhlásiť ho za nepríčetného, súd ho uznal vinným a vymeral mu päť mesiacov v prvej nápravnovýchovnej skupine. Súd sa pri rozhodovaní opieral o výsluchy svedkov, ktorí potvrdili, že sa svojej manželke vyhrážal "spotvorením tváre", pričom do nej opakovane sotil rukou, až kým jeho konanie neprekazila privolaná policajná hliadka. Pre súd bolo smerodajné i to, že obžalovaný svoje vyhrážky zopakoval aj vtedy, keď už boli u nich doma policajti.
Značná časť páchateľov tohto trestného činu je stíhaná väzobne. Službukonajúci sudca, ktorému policajti predvedú autora domácich vyhrážok, často ani nemá inú možnosť, než zobrať obvineného do väzby. "Ak je naozaj pravda, že sa svojej manželke vyhrážal predvčerom, včera, ba aj dnes ráno, dá sa predpokladať, že tak urobí aj zajtra. A podľa Trestného poriadku obava, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, je jedným z väzobných dôvodov," vysvetlil JUDr. Kucik.
V poslednom období prudko stúpol počet návrhov na väzobné stíhanie mužov obvinených z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. "V tejto súvislosti je však zaujímavé niečo iné keď poškodení zahorúca idú na políciu, vidia vec len z jedného zorného uhla. Až keď ich blízkeho príbuzného (manžela, otca a pod.) uniformovaní príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže odvádzajú zo súdu za mreže, vtedy začnú plakať a nariekať. Uvedomia si, čo spôsobili neraz aj značným nafúknutím toho, čo sa naozaj odohralo... Zo svojej advokátskej praxe by som mohol uviesť viacero prípadov, kedy sa 'poškodení' v takejto chvíli chytili za hlavu a pýtali sa ma: Prečo ho berú, veď nikoho nezabil, ba ani len nezbil?!"
Skutková podstata trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi je však naplnená už samotným verbálnym útokom.
"Ľudia sú však ľudia, pohádajú sa a v zlosti povedia aj také veci, ktoré by s chladnou hlavou nevyslovili. Poškodeným však neraz vidno na očiach, ako v prvotných výpovediach na polícii všetko zveličili a neskôr si uvedomili, že to predsa len nebolo až také hrozné."
Motívom pre podanie trestného oznámenia neraz býva riešenie rodinných sporov, najmä manželských, ale aj riešenie otázok súvisiacich s bývaním, ako aj rôznych majetkových, dedičských a susedských sporov. Na druhej strane treba povedať aj to, že veľmi často je tu spolupáchateľom Majster alkohol.
Na súde je prípad muža v stredných rokoch, ktorý pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej sestre a vyhrážal sa jej zabitím. O niekoľko hodín neskôr, keď mal ešte viac vypité, sa jeho agresivita vystupňovala a svojej sestre nadával ešte viac. "Aj keď prípad ešte nie je uzavretý, je zrejmé, že je za ním riešenie či skôr neriešenie rodinných problémov. Sestra obvineného bola provokačným prvkom v celej kauze. Z bytu, v ktorom donedávna bývala, ju deložovali a je len samozrejmé, že ju prichýlila jej najbližšia rodina. Časom však už nebolo v rodinnom dome dosť miesta pre všetkých, strhla sa jedna zvada, za ňou druhá, tretia a odniesol si to ten, ktorý často popíjal. Jeho sestra, ktorá sa medzitým udomácnila, sa ho pokúsila vyštvať z domu, pričom ho neustále provokovala... A zdá sa, že ostatní príbuzní si až vtedy uvedomili, čo je vo veci, keď sa dozvedeli, že mu za spomínané vyhrážky hrozí trest odňatia slobody," uzavrel JUDr. Kucik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
