ich dvojnásobné preskakovanie kapely Scooter. Slovenského poslucháča na seba upozornili hitmi Náhodou a Nejsi sám, ktoré vytrvalo kraľujú na vrchole hranosti TV stanice Music Box. Aby mediálny úspech na Slovensku nevychladol, kapela promptne zareagovala výberovkou hitov zozbieraných z predošlých dvoch vydaných platní. Reč je o českom duu Verona, o ktorom sme sa nedávno porozprávali s jeho lídrom Petrom Fiderom.

Tak trošku predstav, kto ste, čo ste a odkiaľ ste sa tu nabrali?

"Za všetko môžeme ďakovať Braňovi z kapely P.S., ktorý okrem toho, že sa venuje gitare v tejto formácii, má i manažérske aktivity tuto na Slovensku. Po českom Slávikovi, v ktorom sme utŕžili titul Skokan roka som od Braňa dostal e-mail, či by sme sa nemohli stretnúť, následne sme zašli v Prahe na kávu, slovo dalo slovo a od toho času nás poznajú i slovenskí fanúšikovia."

Ako si sa zoznámil so speváčkou Markétou?

"Poznáme sa rok a pol. Pred tým som už mal víziu tanečného projektu, zložené piesne, chýbala mi už len speváčka. Zavolal som jednej svojej známej profesorke na konzervatóriu a tá sa zmienila, že by tam pre mňa jednu holku mala. Stretli sme sa, zistili sme, že sa názorovo zhodneme, spolupráca vyzerala nádejne a neľutujem, projekt Verona funguje úspešne."

Ako vyzerá vaša vzájomná spolupráca?

"Ja skladám celú hudbu i aranžmány, potom zavolám do štúdia Markétu, zaspievame si, väčšinou ešte len tak svahilsky, bez textov. Demo potom odovzdám Viktorovi, ktorý nám všetky veci textuje."

Čo obaja robíte mimo kapely?

"Markéta momentálne maturuje na umeleckej priemyslovke v odbore hračky a dekoratívne predmety. Vyrezáva tam bábky a podobne. Na konzervatóriu, kde som ju našiel, sa len zdokonaľuje v speve. No a ja sa venujem hudbe profesionálne už asi sedem rokov. Pôsobil som v Nemecku ako dídžej, neskôr som presedlal na producentskú robotu, dievčatám z úspešnej kapely Holki som urobil päť albumov. Odkedy táto kapela definitívne skončila, plne sa venujem len svojmu projektu Verona."

Česká scéna je, čo do podobných projektov, pestro zastúpená. Čím ste iní, svojskí?

"Robíme len tanečnú hudbu. V Čechách sa nájde pár podobných kapiel, ale tie sa točia okolo soulu či R'n'B. My sme čisto danceová záležitosť a toho je u nás málo, vyslovene to doteraz chýbalo. Spočiatku sme to preto mali veľmi ťažké, bol problém dostať sa do rádií a médií vôbec. U nás je silno podporovaná bigbítová scéna, hoci dopyt po tanečnej hudbe bol vždy. Mladí ľudia ju poznali zvonku, zväčša v angličtine a my sme im to isté ponúkli v češtine. Sú to pohodové melódie s tanečnými prvkami a zafungovalo to."

Spievate výsostne v češtine?

"Hoci spievame iba v češtine, náš druhý hit Nejsi sám, sme prerobili do anglickej verzie, ktorú chystáme pre nemecký trh. A časom sa možno dopracujeme k slovenčine (smiech)."

Máte za sebou dve platne, ako sa líšia?

"S prvou platňou sa vždy viažu očakávania, ako na ňu zareaguje publikum. Veľa sa z nej naučíš, hlavne pri koncertoch, keď môžeš sledovať na aké veci, kedy a ako ľudia v hľadisku reagujú. Podľa toho už koncipuješ druhú platňu. Preto si myslím, že náš posledný album je minilmálne o 50 percent lepší."

Čo hovoríš na úspech Verony na Slovensku, čakali ste to?

"Nie. Ale vážne. Samozrejme, vedeli sme, že Náhodou a Nejsi sám sú zaručené hity, keďže viedli na všetkých českých diskotékach. Ale človek nikdy nevie, ako to prijmú ľudia v inej zemi. Okolnosti tu môžu byť úplne odlišné, napokon i tu ste viac menej odchovaní na bigbíte a gitarách. A ten úspech? Asi tu niečo podobné už chýbalo..."

Čo ty máš stále s tým bigbítom...

"Lebo ho vyložene neznášam. Čoho je veľa toho je príliš. Ja mám rád, keď má človek na výber. Ale v momente, keď sa ti rádiá snažia narvať do hlavy len gitary a bigbítové refrény, pripadá mi to až nezdravé. Všetko toto ovplyvňovacie násilie na ľuďoch sa mi protiví."

Aký váš úspech si teda ceníš najviac?

"Zrejme toho Slávika, keďže do týchto ankiet hlasujú ľudia a ich názor je pre nás smerodajný. Veľmi si tiež cením, že sme si konečne vyšliapali i cestičku do rádií, ktoré našu hudbu trávili ozaj ťažko. Dnes nás akceptujú, keďže si nás vydupali ľudia."

Čo ďalšie ambície?

"Ešte sa máme stále čo učiť, vonku predsa len hrajú o krôčik lepšie aj keď si myslím, že s druhou platňou sme sa už európskemu soundu priblížili veľmi blízko. Snáď nám táto pozícia vydrží. No a v októbri sa chystáme slovenské turné. Tešíme sa na vás."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári