uzavrel pracovnú zmluvu na polovičný úväzok 20 hodín týždenne za mesačnú mzdu 3 040 Sk, čo je presná polovica aktuálnej minimálnej mzdy na Slovensku. "Ale bolo mi povedané, že mesačne dostanem minimálnu mzdu, druhú polovicu však ´bokom´," vysvetľuje ´dohodnuté´ podmienky Iveta a pokračuje:
"Realita však bola úplne iná. Robila som krátky - dlhý týždeň a za spolu 12 dní (v priebehu cca 3 týždňov) som odpracovala dokopy 154 hodín! A to som mala podľa zmluvy robiť 80 hodín mesačne! Priemerne som teda pracovala takmer 13 hodín denne. No z 12 odrobených dní mi uznali len 9 a za 154 odpracovaných hodín mi zaplatili iba 1 103 korún!" Nečudo, že Iveta svoj pracovný pomer oficiálne trvajúci od 24. 2. 2004, hoci si dva dni odrobila už pred týmto dátumom, 8. 3. ukončila.
Napríklad namiesto 8 odpracovaných, vyše 12-hodinových dní vo februári mala na februárovej výplatnej páske len 4 odrobené dni po 4 hodiny, čo predstavovalo 1 200 hrubé... "A ešte mi povedali, že mám byť rada, lebo som im vraj urobila manko, za ktoré mi strhli 500 korún, hoci som im nepodpísala žiadnu hmotnú zodpovednosť. Navyše za marec za mňa ani neodviedli poistné. Ale aj tak sa mi ich podarilo ´nachytať´, lebo som vedúcej dala podpísať dátumy všetkých 12 dní, ktoré som odpracovala, takže dôkaz o svojej pravde mám!"
Oslovili sme Mgr. Kamila Liptáka, vedúceho odboru kontroly pracovno-právnych vzťahov Inšpektorátu práce Košice: "Zamestnávateľ má viesť evidenciu dochádzky, resp. pracovného času. Keď ju nevedie, je to pre zamestnankyňu horšie, lebo podľa čoho zistíme, koľko skutočne odpracovala? Keď tvrdí, že robila oveľa viac a zamestnávateľ to poprie, je to tvrdenie proti tvrdeniu. My to posúdime ako porušenie Zákonníka práce, lebo zamestnávateľ nevedie evidenciu pracovného času, ale jej problém tým nevyriešime." Za porušenie bezpečnostných alebo pracovno-právnych predpisov môže inšpektorát práce udeliť zamestnávateľovi pokutu až milión korún.
O peniažky, ktoré Ivete podľa písomnej zmluvy patria, musí bojovať na súde. "To, koľko skutočne odpracovala, môže dokazovať súdnou cestou tak, že uvedie nejakých svedkov, ktorí by na súde potvrdili skutočný stav. A čo sa týka nevyplatenej mzdy, len súd o nej môže rozhodnúť. Inšpektorát práce nemá právo vymáhať mzdu, môže len vykonať kontrolu na základe podnetu zamestnanca, skonštatovať, že zamestnávateľ nevyplatil mzdu a dať mu za to pokutu."
Tým, že zamestnanec prijme od zamestnávateľa peniaze ´bokom´, porušuje zákon. "Ide totiž o nezdanený príjem a zamestnávateľ to poprie. Máme také skúsenosti, mnohí zamestnanci to tvrdia, ale dokázať to nevedia oni ani my. Kým pri tom niekoho neprichytíte, nedá sa to dokázať, je to podobné ako pri úžerníctve." K. Lipták zdôrazňuje, že podmienky zakotvené v pracovnej zmluve by sa mali zhodovať so skutočnosťou, inak nech ju zamestnanec nepodpisuje alebo nech podá podnet na inšpektorát.
"A čo sa týka skracovania pracovného času pracovného pomeru, akože zmluva znie na štyri hodiny, ale zamestnanec pracuje normálne osem, zamestnávatelia to robia preto, aby sa im znížili odvody za zamestnanca. Ale zamestnanec, ktorý s tým súhlasí, sa stretne s problémom vtedy, keď bude chorý, lebo bude dostávať len určité percento z veľmi nízkeho vymeriavacieho základu. A potom, keď pôjde do dôchodku, zaplače..." varuje Mgr. Lipták.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
