verejnej správy presunul na samosprávu, dotovali z bratislavského centra, od 1. januára 2004 by sa mali financovať z ich príjmov. Napríklad rozpočty samosprávnych krajov už nebudú napĺňať decentralizačné dotácie, ale najmä príjmy z daní fyzických osôb a cestná daň. Podľa návrhu ministerstva financií by kraje po fiškálnej decentralizácii dostávali 27 percent z celkovej vybratej dane z príjmu fyzických osôb, mestá a obce 70,9 a zvyšných 2,1 percenta zostane ako rezerva na Miklošovom ministerstve. "Myslím si, že ministerstvo financií, ako aj splnomocnenec vlády Viktor Nižňanský urobili dobrú prácu. Systémovo je to kvalitne pripravený materiál. Po prijatí týchto zákonov budeme mať hlavný príjem z daní z príjmu fyzických osôb. Táto daň má dobrý vývoj, ktorý závisí na reálnom raste príjmov obyvateľstva. Predpokladáme, že po tvrdých reformách by mali od budúceho roku mzdy rásť vyšším spôsobom, čo by pre náš rozpočet mohla byť veľmi dobrá správa," povedal nám predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rudolf Bauer (na snímke).
Daň z príjmov fyzických osôb by sa mala medzi jednotlivé VÚC prerozdeliť podľa osobitných kritérií zohľadňujúcich najmä sociálne potreby regiónu. Pre samosprávne kraje je jedným z hlavných kritérií počet obyvateľov vo veku od 15 do 18 rokov, lebo majú na starosti stredné školstvo. Vysokú váhu bude mať aj počet obyvateľov v dôchodkovom veku (kvôli domovom dôchodcov a sociálnych služieb), hustota osídlenia alebo dĺžka ciest druhej a tretej triedy, ktorých údržba je tiež v ich kompetencii. Predsedovia VÚC však majú obavy najmä z toho, že financií bude aj tak málo a chýba garancia, že príjmy v budúcnosti naozaj vzrastú. Hoci s týmto sčasti súhlasí aj R. Bauer, do budúcnosti je v tomto smere skôr optimistom.
"Nový systém je založený na tom, že všetko, čo sa vyberie, pôjde vlastne do spoločného mešca a ten sa prerozdelí rovnako. Čiže, aj keď je priemerná mzda v našom kraji nižšia ako v Bratislavskom, to rozdeľovanie je spravodlivé. Je vlastne založené na počte obyvateľov a s týmito dodatočnými kritériami. Je v tom teda prvok solidarity. Neprekáža, že u nás netvoríme až taký HDP ako v Bratislave. Ale na druhej strane je aj motivačný na základe tých kritérií, ktoré sú ešte pridané na jemnejšie rozdelenie. Myslím si, že na splnenie cieľa, ktorý si vláda dala v programovom vyhlásení, je to návrh veľmi dobrý."
Návrh zákona dáva možnosť určovať krajom aj cestnú daň. Tá bude výlučne vlastným príjmom VÚC a o jej výške rozhodnú poslanci. Nedá sa pritom vylúčiť, že sa táto daň bude zvyšovať. Teoreticky môže byť síce aj nižšia, ale to by bol na slovenské pomery značný unikát... "Je to dobrý nástroj pre naštartovanie dlhodobejšej rozvojovej stratégie. Avšak pri súčasných obrovských regionálnych rozdieloch nie je možné túto daň vyberať aj rozdeľovať v jednotlivých regiónoch. Je potrebné zabezpečiť dostatok zdrojov na úpravy, údržbu a rekonštrukcie ciest II. a III. triedy na spravodlivom principe podľa ich dĺžky v kilometroch, počtu metrov štvorcových plochy, prípadne frekvencie prepravy," tvrdí R. Bauer a dodáva, že najväčším problémom v kraji je nevyhovujúca dopravná infraštruktúra, čo sa prejavuje najmä pri doslova zúfalom stave ciest, ktoré má kraj vo svojej správe.
Podľa predsedu KSK sa po fiškálnej decentralizácii konečne naplní finančná nezávislosť samosprávy. Teraz bude mať totiž kraj možnosť samostatne rozhodovať o tom, aby boli poskytované kvalitné verejné služby. Doterajší režim je podľa neho nesamosprávny, lebo vo všetkých rozhodnutiach musia čakať na súhlas ministerstva financií alebo iných ministerstiev. Výhrady má iba k spôsobu nedostatočného vyrovnávania regionálych rozdielov medzi jednotlivými krajmi, no verí, že aj týmto problémom sa bude vláda seriózne zaoberať. "Ešte stále je priestor na diskusiu a možné zmeny predtým, než sa zákon prijme v NR SR," dodal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
