nazývajú aj nocou čarodejníc. Známa je i pod názvom filipojakubská noc, pretože i keď sú v novších, aj cirkevných kalendároch iné mená (v našom je 30. 4. Anastázie a 1. 5. zostalo v kalendári iba Filipovo krstné meno a je sviatok svätého Jozefa robotníka) názov noci určujú obaja starší prvomnájoví oslávenci: Filip s Jakubom.
K nim sa preto viažu aj najznámejšie pranostiky, ktoré takmer napospol rátajú s tým, že prívetivé obdobie jurského oteplenia končí a blíži sa obávané floriánske ochladenie. Hovorí sa: Svätý Filip s Jakubom nesú v batôžku ešte niekoľko ranných mrazíkov. Tento prepoklad v sebe zakotvujú aj ďalšie prípoviedky deduškov, ktoré varujú pred možným dažďom a prudkým ochladením.
Vidiečania stále prízvukujú: Ak na Filipa a Jakuba prší, neurodí sa žito, seno ani hrozno, ďalšia upozorňuje: Filipojakubské chladná, sú pre sady a záhrady zradné a iná: Veľké chladná na Jakuba, pre obilie sú záhuba. A ako keby to nestačilo, mnohí ovocinári hotujú na prvé májové dni do sadov zásobu paliva, aby rozkvitnuté stromy ohňom a zadymovaním uchránili pred obávaným neskorojarným šedým mrazom, pretože: Šedý mráz na Filipa a Jakuba, kvetom stromov záhuba.
K vatrám v záhradách sa však dodnes pridávajú aj preventívne ohne proti čarodejniciam, ktoré v noci na prelome apríla a mája oddávna rady vyčíňajú.
Ľudia sa boja, aby im neublížili a neuriekli človeka ani jeho domáce zvieratá a nenavštívili ľudské domovy. Preto na kopcoch horia ohne a mládenci na odstrašenie všakovakých stríg a bosoriek usilovne práskajú bičmi a zvonia spiežovcami.
Popritom si však hľadia aj svojich partneriek, pretože mladí ľudia dodnes veria, že ak práve tejto noci splynú v jedno srdcia dvoch zaľúbených, ich láska prekoná potom už každú prekážku. A aby to tak ostalo, dievčence sa niekde snažia udržať si krásu i vystavením nahého tela v prvých lúčom prvomájového slniečka a následným kúpeľom v sviežej rannej rose.
Ohne majú horieť až do úsvitu a v Česku dokonca obyčaj pálenia čarodejníc inovovali aj obyvatelia miest, ktorí sa družne schádzajú pri jarných ohníkoch. Vidiečania však nezabúdajú ani na ochrannú moc zelených jarných vetvičiek, preto niekde mládenci stavajú svojim vyvoleným májky z briez. Známa je aj spoľahlivosť konárikov ruží s tŕňmi, ktoré ľudia preventívne, proti bosorkám zastrkávajú do vrát, domových dverí i okien.
Niekde vchody do domov chránia aj vykopanými a k vrátam naukladanými chumáčmi trávy.
Noc je príťažlivá aj pre hľadačov pokladov, ktorí v najmä v horskom teréne pátrajú, či neuvidia nad niektorým miestom pohyb belasých plamienkov - tam sa údajne oplatí kopať. Hľadač pokladov však musí byť podľa starých povier čestným statočným človekom, inak mu nepomôže ani mágiou odporúčaná vetvička zázračného papradia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
