obžalovaného 36-ročný Albánec Selatin Q., ktorého senát v zmysle starej právnickej zásady "v pochybnostiach v prospech obžalovaného" spod obžaloby prokurátora oslobodil. Predseda senátu JUDr. Karol Kučera pritom zdôraznil, že orgány činné v prípravnom konaní nezabezpečili také dôkazy, ktoré by Selatina Q. zo spáchania žalovaného činu jednoznačne usvedčovali.
Tohto občana Zväzovej republiky Srbsko a Čierna Hora prokurátor obžaloval z trestného činu vraždy, ktorej sa mal dopustiť 9. apríla 1995, keď jedným z najmenej troch výstrelov pravdepodobne z revolvera zn. Taurus, kalibru 38 Special, usmrtil svojho protivníka Mateja M. Trafil ho do hrudníka a spôsobil mu strelné poranenie prechádzajúce cez pohrudnicovú dutinu, pľúca, hrudnú srdcovnicu a pečeň. Zranený muž utrpel šok po krvácaní, v dôsledku ktorého došlo krátko po čine k jeho smrti. Tragickej udalosti predchádzala hádka... Došlo k nej pred reštauráciou Orion v Michalovciach na Ulici profesora Hlaváča o štvrť na sedem ráno.
Obžalovaný Kosovčan využil právo nevypovedať, čo bol dôvod na prečítanie jeho výpovede z prípravného konania. Vtedy Selatin Q., ktorý žil v Bratislave uviedol, že v čase činu, pre ktorý je žalovaný, na Slovensku vôbec nebol. Uviedol však, že tri dni predtým bol v Košiciach a pred hotelom Slovan sa stretol s dnes už nebohým Fadilom Pasjačom.
"Dlhoval som mu 100-tisíc korún a on chcel, aby som mu ich vrátil. Ja som ich nemal a on mi zobral červený Renault 19, ktorý som si kúpil v Košiciach asi šesť mesiacov predtým... Do Bratislavy som sa musel vrátiť vlakom, a pretože sa mi vyhrážal, 6. apríla 1995 som odcestoval do Maďarska a odtiaľ domov do Kosova," uviedol pred vyšetrovateľom obžalovaný, na ktorého bol po vražde pred reštauráciou Orion, vydaný medzinárodný zatykač.
Obžaloba v uvedenej kauze zhliadla svetlo sveta až osem rokov po čine. Selatin Q. vinu kategoricky poprel, žalobca však tvrdil, že výsledkami vyšetrovania bola jeho obrana vyvrátená. Súd však vychádzal z dôkazov produkovaných na hlavnom pojednávaní, ale taký, ktorý by svedčil o vine obžalovaného, medzi nimi nebol. Skôr naopak.
"Tu prítomný pán nebol so mnou a s mojou švagrinou v bare Orion. Ten cudzinec, ktorý si k nám prisadol a zaplatil nám drink, vyzeral inak, bol vyšší a mohutnejší. Pamätám si to, pretože som s ním tancovala... Obžalovaný mi ho v ničom nepripomína," uviedla Monika V. To isté tvrdila aj v prípravnom konaní, keď bola konfrontovaná so Selatinom Q. K jeho "opoznaniu" uviedla, že v Michalovciach, aj na polícii v Košiciach jej ukázali rozložené fotografie, na ktorých nebola celá postava, len tvár. Či ju na "opoznanie" niekto navádzal, si už spomenúť nevedela.
"Všimol som si, ako asi hodinu po polnoci prišli do herne dve mladé ženy s mužom, ktorý hovoril lámanou slovenčinou. Asi o hodinu neskôr prišli nebohý Matej M. a s ním ešte traja Rómovia. Videl som, ako Albánec so ženami vyšli von. Keď sa vracali späť, zbadali, ako sa Matej M. prehrabáva v kabelke jednej z nich a niečo z nej aj zobral. Herňu opustili najprv Rómovia a za nimi aj Albánec a tie dve ženy," uviedol čašník.
Ako vyplynulo z jeho výpovede, po odchode uvedených návštevníkov, uplynuli sotva dve minúty a do baru s herňou vbehol Marián D. s tým, že treba zavolať záchranku, pretože Albánec postrelil Mateja M.
"Bol tým Albáncom tu prítomný obžalovaný?" opýtal sa svedka predseda senátu. "Nemôžem to s istotou povedať, je to veľa rokov. Viem len, že mal tmavé vlasy," uviedol čašník.
Z výpovedí ďalších svedkov vyplynulo, že medzi Matejom M. a Albáncom, ktorý mal prezývku Tino, došlo vonku k hádke. Podľa prívržencov prvého z nich, pribehol Albánec k Matejovi a z bezprostrednej blízkosti na neho vystrelil z "pochromovanej bubienkovej pištole". Podľa dvojice žien, s ktorými sa zabával, došlo medzi nimi ku konfliktu, v dôsledku ktorého sa Tino rozbehol ku skupine Rómov, čo mali v rukách palice. Počas behu dvakrát vystrelil a treťou strelou zasiahol Mateja M.
Nad tým, či Albáncom, ktorý strieľal, je skutočne obžalovaný, sa vznáša od začiatku vyšetrovania tieň pochybnosti. Obhajca obžalovaného zdôraznili, že páchateľ mohol byť jasný, keby vyšetrovateľ nezanedbal svoje povinnosti. Napriek tomu, že policajti vedeli, že sa dlhší čas zdržiaval v bare, kde niečo konzumoval, neurobili obhliadku a nezaistili žiadnu biologickú ani inú stopu, podľa ktorej by ho bolo možné identifikovať...
Prokurátor trval na uznaní viny a argumentoval výpoveďami svedkov, ktorí ho "opoznali". Pripomenul, že na základe opisu jedného z nich bol urobený aj identikit, ktorý sa na 80 percent podobal páchateľovi... K výpovediam svedkýň, ktoré po konfrontávii s obžalovaným popreli, že ide o cudzinca z baru žalobca dodal, že rokmi sa človek mení...
Po siahodlhom dokazovaní senát vyhodnotil vykonané dôkazy a zvážil všetky argumenty žalobcu aj obhajoby, pričom dospel k oslobodzujúcemu verdiktu a rozhodol o prepustení obžalovaného z väzby na slobodu. Prokurátor podal proti uzneseniu sťažnosť, o ktorej rozhone najvyšší súd. Rozsudok nie je právoplatný.
Autor: mga
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
