mesto Košice ponúkalo. Plné GeS-ko bolo v tento deň svedkom strhujúceho koncertu slovenskej klavírnej legendy, Mariána Vargu, ktorý tu zavŕšil svoje koncertné turné nazvané Solo in concert. V hodinke a pol bez prestávky (medzi skladbami sa Marián len kratučko poklonil a hneď aj pokračoval v hre na jednom z dvoch klávesov) sa tento skladateľ prejavil cez svojské úpravy klasických diel, ľudových motívov i vlastnej tvorby. Odznel prevažne repertoár novej platne Solo in concert, na ktorej nájdete okrem autorskej tvorby úpravy Beethovena, Šostakoviča, Cikkera či Vivaldiho, improvizáciu na uhorskú tému, slovenské ľudovky, či skladbu z predstavenia Žltá ľalia a iných, ktoré zhudobnil. Nechýbalo niekoľko novších i starších prídavkov, na ktoré poslucháči zakaždým reagovali spontánnym aplauzom. Po nevyhnutnej autogramiáde pri príležitosti vydania jeho knihy "O cestách, ktoré nevedú do Ríma", sme sa s Mariánom krátko porozprávali.

Čo pre vás predstavuje váš fanúšik?

"Veľmi veľa. Neustále pociťujem pozornosť i nepozornosť poslucháča. Priamo úmerne od jeho reakcie potom závisí môj výkon. No a dnes, tu v Košiciach to bolo v tomto ohľade výborné. Koniec koncov asi ako na celom mojom turné, kde mi ešte veľmi zarezonovali diváci z Prahy. Publikum ma stimuluje. Preto doma tak málo cvičím. Nemám chuť chrať len sám pre seba."

Aké životné obdobie je zašifrované na vašom poslednom albume Solo in Concert?

"Tam je všetko možné. Od skladby, ktorú som zložil ako dvanásťročný až po úplné novinky. Okrem toho je to encyklopédia mojich hudobných lások. Rôzne citácie diel známych skladateľov a podobne."

Je to dielo, ktoré si ceníte spomedzi všetkých najviac?

"Určite ho mám najradšej. Ale že by som si aj púšťal svoje cédečká, to určite nie."

Ktorý hudobný skladateľ vás najviac poznačil?

"Asi Bartók, Stravinský, Šostakovič, no, to by som mohol menovať donekonečna."

Ako vnímate súčasnú mladú generáciu, vidíte nejakých svojich nasledovníkov?

"Nasledovníkov bohužiaľ nie. Keby som ich videl, okamžite by som prestal."

V žiadnom hudobníkovi nevidíte ani sľubnú perspektívu?

"Plánujem nahrať dve nové CD-čká. A počítam, že si na spoluprácu prizvem Oskara Rózsu, Marcela Buntaja a Andreja Šebana. Naspievať by mi to mala jedna baba, ale zatiaľ neprezradím ktorá. Kedysi sme sa už dohodli na spolupráci, to sa však akosi rozplynulo a teraz sme sa dali dokopy opäť. Tak to už asi s nimi urobím, lebo na mňa veľmi naliehajú."

Je ešte niečo okrem hudby, čo vás dokáže rovnako naplniť?

"Ale áno, napríklad literatúra. Naposledy to bola kniha od Johna Foulesa s názvom Daniel Martin."

Myslíte si, že váš potenciál bol doteraz dostatočne naplneý, alebo na ozajstný úspech ešte len čakáte?

"Viete, ten vývoj ide po špirále. Alebo skáče. Ale nikdy nejde priamo, po priamke. Takže sa neodvažujem predpovedať."

Vraví sa, že kde Boh pridal, inde ubral. Kde ubral vám?

"Ubral mi pri všetkých praktických veciach a záležitosťoch potrebných k reálnemu životu. Nedokážem si zaviazať šnúrky na topánkach. Urobím si dve mašličky a tie potom vždy zviažem dokopy. Od malička som sa nevedel ani obliecť. Mal som sedem rokov a moja o tri roky mladšia sestra s úžasom zistila, že sa nedokážem obliecť a musela mi s tým pomáhať. Neviem to dodnes. Som úplne nepraktický typ pre život. Absolútne neviem napríklad variť. Ani len chlieb si neviem namazať (smiech). Praktické veci mi robia neskonalé problémy."

Získali ste Aurela za celoživotné dielo, lichotí vám, že ste žijúca legenda?

"Nemám rád slovo legenda, volajú ma tak od dvadsiatich troch rokov. Ako tak počítam, to som už tridsať rokov chodiacou legendou (smiech)."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári